Kto nekonkuruje, ekonomicky prehráva

Duslo, a. s., Šaľa patrí v súčasnosti medzi významné chemické kombináty v Európe. Orientáciou produkcie na najnáročnejšie svetové trhy sa Duslo stalo známe v mnohých krajinách sveta. Vyvážajú takmer 80 % svojej produkcie v hodnote vyše 5 mld. Sk. Hlavný výrobný program spoločnosti tvorí produkcia priemyselných hnojív a čpavku, gumárenských chemikálií, polyvinylacetátových disperzií a disperzných lepidiel. V uplynulých dňoch hodnotili v podniku svoju činnosť za prvý polrok. O rozhovor sme preto požiadali generálneho riaditeľa Dusla, a. s., Jozefa Kollára, ktorý je zároveň aj prezidentom Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu SR.

Po nežiaducom útlme fabriky v rokoch 1992 - 1993, sa začala situácia zásadne meniť. Potvrdzujú to súčasné výsledky?

- Vami spomínaný útlm spôsobilo vtedajšie vedenie spoločnosti, ktoré nekompetentným rozhodovaním priviedlo fabriku na pokraj krachu. Po nástupe nového vedenia v roku 1994 nastal v Dusle zásadný zvrat a nadväzne rozvoj, ktorý trvá až do súčasnosti. Fabrika je už plne konsolidovaná, o čom svedčia aj výsledky posledných rokov. Tovarová výroba dosahuje za rok približne 6 - 6,5 mld. Sk, všetky výrobné kapacity využívame na 100 % a napríklad v minulom roku sme investovali 1,4 mld. Sk. Priemerný plat za prvý polrok 2000 dosiahol vyše 16 tisíc Sk. Podarilo sa nám v Dusle vytvoriť káder kvalitných robotníkov, technikov a manažérov. Veľmi systematicky sa venujeme najmä výberu stredných manažérov. Vo fabrike sme neprerušili sústavné vzdelávanie, a to nielen v rámci podnikových zariadení, ale naši odborníci študujú postgraduálne na rôznych univerzitách, máme doktorandov, atď. Riadime sa myšlienkou: „My sa múdrych nebojíme,“ v Dusle

múdrych hľadáme,

pretože len takíto ľudia dokážu priviesť fabriku k trvalej prosperite.

V minulom roku ste dokončili významnú investíciu za 1,5 mld. Sk a dali ste do prevádzky výrobňu kyseliny dusičnej. V mnohých fabrikách nariekajú, že nemajú na aplikáciu nových technológií peniaze. Vy ste ich dokázali získať.

- V chemickom priemysle platí tvrdá zásada, že nová technológia sa po 14 - 16 rokoch prevádzky stáva brzdou vo výrobe, jednoducho je zastaraná. Ak sa technológia neobnoví, produkcia nie je svojimi vlastnosťami schopná konkurovať svetu. To sa priamo rovná ekonomickej prehre. Preto v Dusle mimoriadne sledujeme naše technológie a snažíme sa ich ustavične modernizovať, prípadne zavádzať niečo úplne nové. Na to využívame aj vlastnú vedecko-výskumnú bázu, ale ak sa niečo nové, špičkové vyskytne vo svete, nakupujeme aj celé nové technológie. Konkrétne aj technológiu na výrobu kyseliny dusičnej, ktorú sme vlani dali do prevádzky, sme kompletne kúpili zo zahraničia. Je skutočne na svetovej špičke, je až tridsaťkrát menej náročná na spotrebu energie, má vyššiu kapacitu a na obsluhu potrebujeme podstatne menej pracovníkov než pri staršej technológii.

Vrátme sa k peniazom. Ako ste dokázali získať také mimoriadne vysoké sumy na výstavbu novej výrobne kyseliny dusičnej a na iné modernizačné akcie?

- V prvom rade treba povedať že peniaze nie sú problémom vtedy , keď fabrika dokáže vyrobiť tovar, ktorý je možné dobre, so ziskom predať. My také výrobky vyrábame. Sú to naše priemyselné hnojivá, naše polyméry, prísady do polymérov, prísady do kaučuku, do olejov a ďalšie, čiže je to celá paleta výrobkov. Stratové výrobky sme prestali vyrábať. A ak dokážeme získať zisk, časť z neho zákonite venujeme na nové technológie a na vedu a výskum, pretože musíme technológie obnovovať. Na modernizáciu používame

naše peniaze

alebo si dokážeme zohnať v zahraničí úver s výhodným úrokom. Sme si vedomí toho, že ak by sme v inovácii novej techniky zaspali, bolo by s fabrikou zle. Nespoliehame sa len na svoje sily, ale pri zavádzaní novej techniky kooperujeme s veľkými fabrikami a spoločnosťami, ako napríklad Michelin, CIBA, GoodYear a s ďalšími poprednými európskymi a svetovými spoločnosťami. Myslím si, že ideme po správnej ceste a efekt je nakoniec vyjadrený v tom, že fabrika prosperuje, že dokážeme vytvoriť zisk.

Spomenuli ste, že neprodukujete stratové výrobky. Niekedy však je zrejme múdrejšie strpieť nejaký čas aj stratu. Príkladom je minulý rok a konkrétne priemyselné hnojivá.

- Keď som povedal, že stratové veci nerobíme, myslel som tým staré výrobky, ktoré sa dali predať už len so stratou. Avšak rok 1999 bol veľmi zlým rokom pre výrobu priemyselných hnojív. Celá výroba týchto hnojív okrem liadku amónneho s dolomitom, bola stratová. Predstavenstvo spoločnosti stálo pred rozhodnutím či túto výrobu zastaviť, tak ako to urobili viaceré dusikárne v Európe, alebo či tento stav vydržať a čakať kedy nastane

pozitívny zlom.

Rozhodol som sa, a tak som to prezentoval aj predstavenstvu, že výrobu priemyselných hnojív nezastavíme, vzhľadom na to, že máme moderné technológie a že vyrábame na špičkovej svetovej úrovni. Recesia na jeseň v odbyte priemyselných hnojív skončila, a už v závere roku 1999 a po celý rok 2000 je to zisková výroba, pretože po skrachovaní viacerých výrobní v Európe je odbyt veľmi zaujímavý. Preto sme ich výrobu zvýšili takmer o jednu tretinu a uzatvorili dlhodobý kontrakt na dodávky 250-tisíc ton hnojiva ročne do Nemecka.

Druhou ťažiskovou oblasťou výroby podniku sú gumárenské chemikálie. Darí sa vám aj v tejto komodite zvyšovať objemy výroby?

- Budem konkrétny. Výroba tejto komodity sa v minulom roku zvýšila o14 % na viac ako 2,7 mld. Sk a prvýkrát tak prevýšila výrobu hnojív. V tejto oblasti patrí Duslo nepochybne k popredným spoločnostiam sveta, keď sa na globálnej svetovej produkcii antidegradantov podieľa štvrtinou a v prípade antioxidantov jednou osminou. Pripravujeme výrobu antioxidantov v spolupráci so švajčiarskou firmou CIBA.

Nová technológia je nepochybne progresívna, avšak práve takéto technológie sú veľmi náročné na obsluhu. Neraz to obsluha nezvládne a prichádza k havárii. Aj u vás sa vyskytla podobná situácia začiatkom júla, keď došlo k výronu chlóru.

- Aj nová technológia je pochopiteľne zraniteľná, zo začiatku napríklad jej riadiaca a výpočtová časť. Avšak vami spomínaný výron sa nestal na modernej , ale na starej primitívnej technológii stáčania chlóru z cisterny do zásobníka, pričom praskla stáčacia hadica. Vymenoval som komisiu, ktorá je podľa zákona do 30 dní povinná vypracovať

odborné stanovisko

k celému prípadu. Problém vyšetrujú aj orgány činné v trestnom konaní a Inšpektorátu bezpečnosti práce. Až bude záver týchto odborníkov hotový, zoznámime s ním nielen verejnosť, ale pre poučenie aj kolegov z iných fabrík s tým čo sa vlastne stalo a aké príčiny viedli k havárii.

Viackrát ste spomínali, že Duslo sa orientuje predovšetkým na export svojich výrobkov.

- Môžem konkrétne povedať, že napríklad v prvom polroku sme vyviezli takmer 80 % produkcie do zahraničia. Z celkových tržieb vo výške 4,019 mld. Sk, až 3,086 mld. Sk tvorili príjmy z exportu. Z oblasti prísad do polymérov takmer 98 % exportujeme a podobne je to aj pri ďalších výrobkoch. Slovenský trh je pre nás skutočne malý. Je však potešiteľné, že sa už prebúdzajú aj slovenskí poľnohospodári a začínajú odoberať viac priemyselných hnojív, než v uplynulých rokoch. Pre obraznosť, pred niekoľkými rokmi sa u nás na hektár použilo 200 kilogramov čistých živín, avšak v súčasnosti je to iba niečo vyše 50 kilogramov a poľnohospodári najlepšie vedia, že pôda sa dlhodobo nedá oklamať.

Spomínate proexportné zameranie Dusla, to by však bez špičkovej kvality nebolo možné, tá je rozhodujúca, preto sa mnohé naše firmy nevedia presadiť na trhoch.

- Ppočas roka bol v našej spoločnosti už po druhý raz vykonaný rutinný certifikačný audit systému kvality podľa ISO 9001 a ISO 9002. Certifikáciu robilo Švajčiarske združenie pre kvalitu a riadiace systémy - SQS a Slovenská spoločnosť pre systémy riadenia kvality a systémy kvality SKQS. Súčasťou auditu bol spoločný

kontrolný audit

environmentálneho systému radenia podľa ISO 14001. Výsledky týchto kontrol a hodnotení potvrdili rozvoj spomínaných systémov, ako aj plnenie cieľových zámerov spoločnosti s tým, že Duslo má naďalej oprávnenie používať menované certifikáty. Povinnej certifikácii v súčasnosti podlieha desať výrobkov Dusla, ktorých objem výroby presiahol 2,57 mld. Sk, čo z celkového objemu tovarovej výroby predstavuje 44,5 %. Aj tu sa prejavuje už spomínaný vplyv novej techniky a technológie na kvalitu, pretože starou technológiou už neraz nie je možné zabezpečiť špičkovú kvalitu požadovanú od partnerov. Napríklad Dusanotox 6 PPD je v tejto skupine výrobkov najčistejší na svete, naše priemyselné hnojivá sú porovnateľné s výrobkami takých renomovaných firiem, ako sú BASF v Nemecku, alebo ďalší svetoví velikáni. Čiže, my sa na svetových trhoch nepresadzujeme nižšou cenou našich výrobkov, ale len a len kvalitou, dosahujeme úplne rovnaké ceny ako špičkové firmy .

Na Slovensku je v súčasnosti možné sledovať zaujímavý jav. Veľmi rýchlo sa odbúravajú rôzne sociálne záležitosti nielen na úrovni spoločnosti, ale aj fabrík. Vy vyznávate inú filozofiu.

- My sme si na začiatku, keď sme sa stali akciovou spoločnosťou, určili krédo, ktoré sa aj snažíme plniť - prosperita spoločnosti a spokojnosť zamestnancov. Ak je prosperita, ak dosahujeme zisk, potom sa môžeme venovať aj sociálnym otázkam vo firme. Druhá filozofia, ktorú vyznávame je, že bez vysoko kvalifikovaných ľudí sa takáto fabrika nedá prevádzkovať. Vedenie fabriky si váži našich zamestnancov, a tak sa o nich aj primerane stará. V prvom rade každý rok o 9 - 10 % zvyšujeme mzdy pracovníkov. To platí 5 či 6 rokov. Máme ďalšie sociálne výhody, napríklad máme komplexnú zdravotnú starostlivosť z časti aj na náklady fabriky. Veľkú pozornosť venujeme stravovaniu pracovníkov. Denne podávame päť druhov jedál a stravovať sa môžu aj na druhej a tretej zmene, pričom zamestnanec platí len 30 % ceny jedla. Máme zdravotno-rekondičné sanatórium, v ktorom sa musia povinne liečiť nielen pracovníci z určených prevádzok, ale aj ďalší. Máme dôkladne prepracovanú starostlivosť o matky s malými deťmi. Poskytujeme v mimoriadnych prípadoch aj sociálnu výpomoc. Prevádzkujeme krytú plaváreň v areáli podniku, prechodne ubytujeme zamestnancov, atď. Mohol by som menovať ešte desiatky rôznych sociálnych vymožeností, ktoré nie sú vo fabrikách v posledných rokoch samozrejmé.

V poslednom období sa podniky zriekajú prevádzkovania učilíšť, vraj na to nemajú peniaze a štát ich nechce podporovať.

- Myslím si, že o mládež a o učňov sa v našej spoločnosti v poslednom období

málo staráme.

Ak si pozriete podmienky, v akých musia pracovať školy, nie je vám z toho dobre. Preto Duslo podporuje rôzne školy v okolí Šale, veď aplikovať novú techniku, byť špičkovým odborníkom, to nejde bez školy, bez vzdelania. Pýchou našej fabriky je aj neštátne Chemické odborné učilište, ktoré patrí nepochybne k najmodernejším a najprogresívnejším svojho druhu na Slovensku. Pretože štát nedokázal doriešiť financovanie neštátnych učilíšť, od roku 1977 vychovávame v našom učilišti iba žiakov, ktorí sa pripravujú na prácu v Dusle. Počet žiakov, ktorý v tomto roku navštevuje SOUCH je 350. Venujeme nemálo prostriedkov i úsilia, aby sme pripravovali pre našich mladých zaujímavý nielen študijný program, ale aj rôzne spoločenské, odborné, záujmové a zároveň zaujímavé akcie.

Duslo je najväčšou fabrikou nielen v okrese Šaľa, ale v celom Nitrianskom kraji. Zrejme významne ovplyvňujete aj zamestnanosť v okrese.

- Plne si uvedomujeme, že Duslo je umiestnené v konkrétom regióne, preto sa snažíme výrazne spolupracovať nielen s mestskými a okresnými inštitúciami, ale aj s okolitými obcami. Napríklad v Hornej Kráľovej sme pomohli vybudovať telocvičňu. Umožňujeme jednotlivým obciam voziť kanalizačné splašky do našej čistiacej stanice atď. Duslo výrazne ovplyvňuje aj spoločensko-ekonomický život občanov v meste, ich kúpyschopnosť,

Kam sa bude Duslo Šaľa v nasledujúcom období uberať, načo sa zameriate prednostne?

- To sa dá hodnotiť z rôznych pohľadov, ale myslím si, že podstatný je názor na to, aké technológie chceme rozvíjať na

špičkovej úrovni.

Myslím si, že napríklad technológie, ktoré máme v prevádzke v oblasti prísad do polymérov na parafenylendiaminovej báze, sú veľmi perspektívnym smerom rozvoja fabriky, preto tu budeme určite investovať. V tomto smere je zameraný aj náš výskumný program. Vo výskume pracujeme aj na ďalších stabilizátoroch do gumy a kaučukov. Pracujeme dokonca aj na nefarbiacich antioxidantoch, čo by umožnilo vyrábať biele a farebné pneumatiky. Nepochybne sa budeme naďalej na špičkovej úrovni venovať aj produkcii priemyselných hnojív, kde máme svoj výskumný a vývojový program a chystáme nové typy polymérov na báze vinylacetátu, s ktorým chceme prísť už budúci rok na trh. Mohol by som, samozrejme, uvádzať aj ďalšie nové programy, ale to nechajme na budúcnosť.

Mnohí manažéri sa sťažujú na veľkú prepracovanosť a únavu, a nakoniec aj štatistiky kardiovaskulárnych ochorení vravia hrozivou rečou. Aj vy denne pracujete 10 - 14 hodín, v sobotu i v nedeľu. Ako sa vo svojom veku chránite pred nežiaducimi zdravotnými dôsledkami?

- Je myslím si, ťažko povedať nejaký všeobecne platný recept. Každý má nastavené svoje biologické hodiny na nejaké hodnoty. Ja sa snažím dodržiavať hodnoty mojich biologických hodín, moje možnosti a svoje sily neprepínam. Opieram sa veľmi veľa o svoje

rodinné zázemie,

ktoré je doslova základom mojej duševnej sily a treba mať aj dobrý najbližší pracovný kolektív. Nepochybne musia aj manažéri dodržiavať lekármi odporúčané zásady správnej životosprávy.

Okrem funkcie generálneho riaditeľa Dusla, ste prezidentom Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu SR, pracujete ako dobrovoľný funkcionár Asociácie zamestnaneckých zväzov a združení,angažujete sa v tripartite, atď. Ako sa všetky tieto funkcie a povinnosti dajú dobre zvládnuť?

- Je to zložitá záležitosť a musel som pre tieto funkcie opustiť mnohé iné činnosti. Prestal som napríklad chodiť na záhradku, doslova nič nepomôžem okolo domu, prestal som aktívne športovať i chodiť na rôzne podujatia. Ak som sa však dal na určité funkcie, tak ich chcem robiť dobre, pretože to robím nie pre seba, ale pre tento ľud a pre Slovensko. Keď vidím, že som v niečom pomohol občanom, či podnikom, tak som veľmi spokojný a dodáva mi to silu do ďalších dní. Napríklad v poslednom čase veľa rozmýšľam a nedá mi doslova spávať, že mnohé podniky

nie sú riadené

kvalifikovanými manažérmi, ktorí sú odborníkmi v tej-ktorej problematike, ale sú dosadení na tento dôležitý post z rôznych dôvodov. Neviem si predstaviť, že by v Nemecku alebo v USA sa mohol stať niekto riaditeľom len preto, že je niekomu priateľom, rodinou alebo členom nejakej strany. Som za to, aby sa špičkoví manažéri zmluvne najímali, a to nielen domáci, ale aj zo zahraničia. Takýto manažér dostane parametre, ktoré musí dosiahnuť, a tak musí firmu viesť. Ak nezvládne úlohy, musí sa vymeniť. Neschopnému manažérovi by správny podnikateľ nemal dať firmu do rúk ani vtedy, ak by to bol jeho syn. V takom prípade je lepšie nájsť a angažovať správneho odborníka. Čiže mojou snahou aj v Asociácii zamestnaneckých zväzov a združení je pôsobiť v tom smere, aby do štátnych, ale aj súkromných firiem a podnikov prišli len tí najlepší manažéri, ktorí vedia čo majú s podnikmi robiť, aby boli úspešné, aby Slovensko napredovalo.

Jozef Kunik