Na obzore je ďalšia miliardová kauza

Uvoľní pri privatizácii nákladný bratislavský prístav svoje miesto zahraničným konkurentom?

O niekoľko dní budeme zrejme my, občania, opäť chudobnejší o stovky a stovky miliónov korún. Prečo? Určité skupiny politikov a podnikateľov majú už dlhší čas „zálusk“ na pozemky, ktoré obklopujú bratislavský prístav a napokon aj o sám tzv. Starý prístav. Najradšej by ho premenili na luxusné parkovisko pre svoje jachty. Prístav je z hľadiska podnikania skutočne lukratívna záležitosť, pretože je prakticky v centre mesta, ktoré by prístavné pozemky vedelo - prostredníctvom určitých podnikateľov a ich vreciek - premeniť na stovky a stovky miliónov korún. Je preto prirodzené, že mesto má záujem o tieto zatiaľ štátne pozemky s rozlohou 123-tisíc metrov štvorcových. Vôbec však nemožno pochopiť ani pardonovať, že hoci vláda rozhodla o prevode majetku prístavu, o pravidlách prevodu neinformuje, hoci to nebol materiál ani tajný, ani dôverný. Pritom termín - 31. júl 2000 - je predo dvermi.

Podľa odborníkov je to koniec bratislavského prístavu, ktorý je zatiaľ dôstojným partnerom budapeštianskemu či viedenskému prístavu. Vari práve preto musí zaniknúť, aby zmizla konkurencia? Viacerí politici sa tým vôbec netaja, že jeden z dôvodov je aj ten, že v Györi sa už stavia nový prístav, ktorý - ak bratislavský prístav prestane fungovať, nahradí všetky jeho funkcie. Komárňanská loby na čele s nemenovaným exministrom sa skutočne činí. Záujem mesta o pozemky v smere od Starého mosta po Prístavný most (bývalý Hrdinov Dukly) je pochopiteľný a mestu by určite pomohla nová spoločensko-obchodná zóna s novobudovaným divadlom, s plánovanými novými hotelmi, obchodmi a reštauračnými zariadeniami. Súčasná nábrežná zóna by sa tak predĺžila prakticky až po Prístavný most. Celý proces by však mal byť transparentný a nie utajovaný. Spomínaný vládny materiál ukladá ministrovi dopravy a ministerke pre privatizáciu, aby s primátorom Bratislavy zabezpečili privatizáciu pozemkov v prístave - majetku štátu - do vlastníctva Bratislavy. V Starom prístave, v ktorom sa nachádza severný a južný bazén, by mal byť jachtový prístav a rekreačný areál. Prístav, to je však nielen 123-tisíc m2 pozemkov, ale aj dva bazény , koľajiská, žeriavy a rozsiahla infraštruktúra a ďalšie milióny štvorcových metrov pozemkov. Preto bezodplatným prevodom lukratívneho majetku „prístavné“ ambície bratislavského magistrátu a najmä politickej loby MESA 10, sa nekončia. Pri privatizácii, o ktorej je FNM SR presvedčený, že je nevyhnutná, by chcelo kapitálovo „asistovať“ aj mesto, hoci vo svojich predstavách, ktoré predniesli už v máji minulý rok, nehovoria nič o verejnom prístave. Tento zámer podporuje aj vláda.

Problémom sú pozemky !

Pritom však ťažko hovoriť o rýchlej privatizácii, pretože jej .objektívne bránia nevyrovnané majetkovoprávne vzťahy. Práve vzťah a. s. Slovenská plavba a prístavy k pozemkom bude kľúčový pre úspešnú privatizáciu spoločnosti. Kým vo vlastníctve SPaP je infraštruktúra prístavov, pozemky s celkovou rozlohou 2 milióny m2 patria Štátnej plavebnej správe a Slovenskej plavbe dunajskej. Nedoriešené majetkové záležitosti budú nepochybne aj neprekonateľnou prekážkou z hľadiska zahraničných subjektov, ktoré by boli ochotné vstúpiť do firmy. Rezortné ministerstvo dopravy navrhuje, aby pozemky na území prístavov ostali natrvalo majetkom štátu. Podľa nezávislých odborníkov z vodnej dopravy (súčasná vládna moc ich nemá veľa), najrozumnejším riešením by boli nájomné zmluvy. Určite by kompetentným nezaškodilo preštudovať si skúsenosti z viedenského prístavu, ako dokázali prenajať pozemky podnikateľom, k spokojnosti oboch.

Budú aj odpovede?

Majetok v hodnote takmer 200 mil. Sk v bratislavskej lokalite ohraničenej Starým mostom a Zimným prístavom, sa podľa nedávneho nariadenia vlády do konca tohto mesiaca stanú majetkom mesta. Otázne je tiež, komu mesto poskytne lukratívny pozemok na prevádzkovanie. Problémom je aj prípadný vstup investora do prístavu a jeho záujem o verejný prístav, ktorý však mesto nemieni budovať. Horúcou je aj otázka, prečo chce vláda deliť štátny majetok, keď prípadný záujemca o privatizáciu bude mať logicky záujem aj o tieto pozemky. Veľa otázok, zatiaľ málo odpovedí, alebo, že by vláda dala k dispozícii svoje nariadenie nielen pre potreby loby, ale konečne aj na nahliadnutie nezávislým odborníkom?

Jozef Kunik