Čakanie na reštrukturalizáciu

Do EÚ vstúpime v najlepšom prípade v rokoch 2003-2005

Podniky na Slovensku trpia väčšinou tým, že nemajú dosť kapitálu a zároveň sú preúverované. Banky im už odmietajú požičiavať a získavať potrebné peniaze navýšením svojho základného imania zvyčajne tiež nemôžu. Odborníci zdôrazňujú, že prvý krok k nejakému rozumnému východisku treba hľadať vo vnútri samého podniku. Slovenský priemysel sa však stále iba nachádza pred etapou skutočnej reštrukturalizácie a oživenia.

Podľa údajov z ministerstva hospodárstva príliš málo firiem je zatiaľ ochotných nastaviť si nemilosrdné zrkadlo medzinárodných auditov a účtovných štandardov. Nemajú odvahu povedať si pravdu. Na jednom zasadnutí asociácie zamestnávateľských zväzov zaznela tvrdá kritika - štát ešte stále nevytvára podmienky pre zdravé podnikateľské prostredie. Stále absentujú pravidlá hospodárskej súťaže, a ani rôzne inštitúcie vytvorené práve s cieľom pomôcť pri reštrukturalizácii sa zatiaľ príliš neosvedčili.

Analytici vo všetkých predkladaných správach upozorňujú na riziká vysokého daňového zaťaženia - jedno z najvyšších v Európe. Rovnako tak úvery. Máme zúfalo málo investícií, a to tak domácich, ako aj zahraničných. Podmienky, v ktorých by sa mala uskutočniť modernizácia a reštrukturalizácia podnikovej sféry, sú, samozrejme, poznačené transformačným procesom. Veľká časť podnikovej sféry sa dostala do zadlženosti, insolventnosti, rozsah podnikovej i medzipodnikovej zadlženosti je výrazne vyšší, ako je to bežné v zabehanom trhovom hospodárstve. Tam sa pohybuje v rozpätí do 40 percent, u nás je to podstatne viac.

Vychádzajúc z údajov štatistického úradu konkurencieschopní sme predovšetkým v ponuke polotovarov a jednoduchých finálnych výrobkov. Ich podiel na celkovom exporte tvoril v minulom roku viac ako 50 percent. Nemôžeme sa však dlhodobo spoliehať na lacnú pracovnú silu a suroviny. Aj keď na všetkých stupňoch už roky diskutujeme o reštrukturalizácii ekonomiky, do dnešného dňa sme si dostatočne neuvážili a nerozhodli do dôsledkov, či chceme vyrábať komponenty špičkovej úrovne s certifikátmi všeobecne uznávanými v Európskej únii, a tieto budeme dodávať svetovým výrobcom, alebo či uprednostníme výrobu finálnych výrobkov. A to sa nedotýka iba strojárskej výroby.

Doteraz ponúkané plošné opatrenia na podporu podnikov, ich oddlženie a reštrukturalizácia, míňajú cieľ. Aj preto, že sú vysoko nad prahom ich finančnej situácie. V našej reštrukturalizácii nejde iba o 20 percent stratových podnikov. Tie sa nevyhnutne musia podriadiť zákonu o konkurze a vyrovnaní. Rozhodovať sa musí o 60 percentách podnikov dosahujúcich minimálny zisk, ktoré sa nevedia rozbehnúť a potrebujú pomoc. Ak z nich budeme schopní oživiť 20 - 30 %, tak nám vznikne skupina približne 50 percent podnikov s trvalým hospodárskym

Eleonóra Bujačková