Loby a peniaze kontra argumenty

Bratislava sa uzatvára do ulity krátkodobej prosperity

Po stáročia, no najmä v posledných desaťročiach, sa okresy Malacky, Pezinok a Senec rozvíjali ako spádové oblasti hlavného mesta Bratislavy. V marci 1998 dokonca vláda SR svojím nariadením vyhlásila záväznú časť územného plánu veľkého územného celku Bratislavský kraj. Podľa neho sa nielen prirodzene, ale záväzne – legislatívne všetky sociálne a investičné aktivity (tok pracovných síl, dopravné koridory, investičné aktivity, zdravotníctvo či školstvo) spomenutých okresov zamerali týmto smerom. Malo to logiku, veď hlavné mesto je fenomén v každej krajine, okolité obce a mestá ho potrebujú a naopak, ono zasa potrebuje ich. No podľa Koncepcie decentralizácie a modernizácie verejnej správy, ktorú vypracoval vládny splnomocnenec V. Nižňanský a vláda ju predbežne schválila, sa má všetko zmeniť. Bratislava a jej predstavitelia presadzujú a v koncepcii sa to napokon podľa ich želania aj objavuje, aby hlavné mesto vytvorilo samostatný vyšší územný celok. Okresy Senec, Pezinok a Malacky by sa podľa návrhu územnosprávneho členenia mali preorientovať na Trnavský región. Ak sa tento – otvorene treba povedať, že nezmysel - presadí, bude nás to bude stáť pri budovaní nových väzieb, okrem už vyčíslených priamych miliárd korún na reformu, ďalšie veľké finančné prostriedky. Isteže, v prvej fáze a naoko sa vlastne akoby nič nezmenilo, a tí ľudia z týchto oblastí, ktorí pracujú v Bratislave, budú do hlavného mesta dochádzať aj naďalej. Ale pokiaľ ide o školstvo, zdravotníctvo, dostupnosť administratívnych záležitostí a úradov, vybudované dopravné systémy, technickú infraštruktúru či ekológiu (budovanie regionálnych skládok a podobne), to všetko bude treba postupne preorientovať smerom na Trnavu. Spomínané nariadenie vlády z roku 1998 presne určuje záväzné regulatívy územného rozvoja v oblasti dopravy, ekonomických investičných aktivít, ochrany prírody a technickej infraštruktúry. „Tomuto nariadeniu sa museli podriadiť aj dokumentácie územného rozvoja okolitých obcí a miest, na ktoré, mimochodom, vynaložili z vlastných rozpočtov nemalé, státisícové finančné sumy. Podľa nich pripravovali svoje konkrétne projekty, investičné aktivity. A tie by sa razom mali stať minulosťou?, pýta sa primátor Senca Ing. Jozef Elšík. Kto potom týmto mestám a obciam nahradí takto vzniknuté škody?

Cesta argumentom

Preto primátori spomínaných miest a starostovia okolitých obcí na základe veľmi silného tlaku svojich obyvateľov proti tomuto kroku ostro proti vládnemu návrhu protestujú. Žiadajú, aby sa kontinuita minulého vývoja premietla do vytvorenia vyššieho územného celku, v ktorom budú začlenení spolu s Bratislavou. Ich iniciatívu treba pripomenúť dnes, keď o tom (okrem iných v rámci koncepcie) probléme má rokovať vláda SR.

Krátkodobá výhodnosť

Motívy bratislavskej loby sú jasné. Hlavné mesto má pre svoje postavenie najnižšiu mieru nezamestnanosti v krajine, priťahuje podnikateľské a investičné aktivity. Z toho sa odvíja jeho veľká daňová, a tým aj celková ekonomická sila. Je samozrejmé, že sa predstavitelia Bratislavy nechcú o tieto výhody deliť s okolitými mestami a obcami. Za tejto situácie je pre nich príjemné hrať sa na bohatých a samostatných. Lenže dokedy? „Je to aj krátkozraké. Na problém sa treba pozrieť z diska budúceho vývoja. Ak sa mesto izoluje, postupne toto zázemie stratí a klesne jeho ekonomická výkonnosť. Zoberme si napríklad prínos, ktorý preň môže mať pripravovaný priemyselný park na Záhorí. Pritom mnohí zahraniční investori sú ochotní podieľať sa na ňom aj alebo práve na základe administratívnej prepojenosti s hlavným mestom. Výhodnosť spoločného VÚC, ktorý navrhujeme, je teda obojstranná,“ vysvetľuje primátor Malaciek Jozef Odrejka. No ak bratislavská loby presadí svoje požiadavky a mesto sa uzavrie, podnikateľské subjekty sa v priemyselných parkoch vytesnia mimo jeho hranice a mesto postupne bude strácať svoju ekonomickú výnimočnosť. Potom zmenia jeho predstavitelia svoje názory a opäť sa bude meniť administratívne usporiadanie? Už by sme si mali uvedomiť, že takéto zásadné projekty, ako je územnosprávne členenie krajiny, sú pridrahé na to, aby sa pripravovali na obdobie jedného volebného obdobia alebo na horizont piatich či desiatich rokov.

V zahraničí iba dve mestá – Kodaň a Rotterdam - išli cestou, ktorú chce nasledovať Bratislava a dnes sa to ukazuje ako chybný zámer.

Kde je kontinuita?

Navyše, vláda by si mala uvedomiť, čo schválila. Ak sama rada tvrdí, že našej politike chýba kontinuita jednotlivých vládnych garnitúr, tak v tomto prípade postupuje presne proti svojim vyhláseniam. Vari platia iba vtedy keď sa jej to hodí? Veď na základe rozhodnutia či nariadenia z roku 1998 boli v obciach a v regióne vôbec vynaložené miliardy korún a teraz zrazu má byť všetko inak? Ak to má byť „trucpodnik“ bývalej vláde, tak ho zaplatíme my všetci.

Porušený postup!

Keby sa naplnili sľuby politikov, spory okolo začlenenia okolitých okresov do vyššieho územného celku Bratislavy by nemohli nastať. Stačí si totiž pripomenúť slová o postupnosti vzniku VÚC. Vraj najskôr sa určia administratívne centrá a k nim sa na základe výhodnosti a dobrovoľnosti (!) budú pripájať priľahlé regióny. Okresy Senec, Pezinok a Malacky by sa tak bez problémov stali súčasťou VÚC. Bolo by to nielen logické, ale dokonca aj v súlade s doteraz platnou legislatívou, doterajším usporiadaním a investičnými aktivitami. No ako sa ukazuje, bude to aj – problematické. Pritom predkladatelia a obhajcovia návrhu osamostatnenia sa Bratislavy nepovedali žiadne argumenty, v čom by bol vládou momentálne schválený model lepší ako ten, ktorý je prirodzený, fungoval doteraz a rešpektoval prirodzené väzby. Jednoducho, opäť sa potvrdzuje: záujmy peňazí a loby neuznávajú vecné argumenty.

Peter Višváder