|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 6.Júla 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Slovensko potrebuje motivačné a jasné vzťahyLíder SMER-u R. Fico na Hospodárskom klube NEF o prioritách budúceho vládneho zoskupenia V pondelok 3. júla prezentoval pred členmi Hospodárskeho klubu NEF svoje názory na súčasný stav Slovenska a alternatívy ďalšieho vývoja líder SMER-u Robert Fico. Jeho vystúpenie prinášame v plnom znení. Držím sa zásady, že minulosť už nemôžem ovplyvniť, ovplyvniť môžem len budúcnosť. Preto by som rád sústredil svoje poznámky na možnosti ďalšieho vývoja Slovenska. Keby som do Hospodárskeho klubu prišiel povedzme pred rokom, rozprávalo by sa mi veľmi dobre. Hovoril by som z pozície právnika, ktorý zastupoval Slovensko v Štrasburgu, ktorý sa viac-menej venoval legislatívnym iniciatívam a myslím, že dnešné zhromaždenie mohlo byť zaujímavou diskusiou o otázkach právneho štátu, fungovania súdov, prokuratúry, orgánov činných v trestnom konaní. Odvtedy sa však situácia významne zmenila a dnes už nechodím po Slovensku len ako právnik, ale aj ako predseda politickej strany, ktorá má ambíciu, za ktorú sa nehanbíme: SMER chce ísť do vlády. Preto považujem za dôležité hovoriť o budúcnosti Slovenska a o našich východiskách a víziách. Nedávno na stretnutí s učiteľmi mi jeden z nich dal klasickú otázku: o koľko nám nová vláda, ktorá príde po parlamentných voľbách, zvýši platy? Mal som dve možnosti, ako odpovedať. Prvá bola ísť klasickou cestou sľubu a povedať, že o 20, 30 či 50 percent. Druhá možnosť bola jednoducho povedať pravdu. Keďže sa v živote riadim zásadou, že lepšia je hoci len štipka odvahy ako tona váhania, rovno som mu povedal, že so zvyšovaním platov učiteľov to nie je jednoduché. Zostal som teda pri tej štipke odvahy a musím povedať, že sa to oplatilo. Podľa mňa preto, lebo na Slovensku vzniká nová klíma, či tomu niekto verí alebo nie. Spočíva v tom, že ľudia začínajú s politickou scénou komunikovať inak. Už nechcú klasické sľuby či projekty a stratégie. Skôr od politikov očakávajú, že s nimi budú veľmi vecne a racionálne komunikovať o bežných veciach a že im budú hovoriť, ako ich vnímajú. Ľudia to veľmi oceňujú a Slovensko v roku 2000 vidím už ako inú krajinu ako to bolo v roku 1998 alebo 1994 či 1992. Hovorím o rokoch, kedy som absolvoval volebné kampane a naozaj to môžem porovnávať. Rovnako platí to, a možno budem trochu v niektorých veciach tvrdý, že politika sa nedá robiť pre 100 % obyvateľov Slovenska. To je najväčšia chyba nás, politikov, ak sa pokúšame komunikovať s celou verejnosťou, so všetkými a pre všetkých. To tak nejde. Len tá politická strana bude na Slovensku úspešná, ktorá si správne vytýči svoje cieľové skupiny a ich požiadavkám podriadi svoju politiku. Priority novej vlády Vo vnútornej politike očakávajú nové vládne zoskupenie dve základné priority. Prvou je nastolenie funkčného právneho štátu na Slovensku. Nepôjdem do detailov, ale ťažko budeme hovoriť o funkčnej spoločnosti, pokiaľ nezabezpečíme vykonateľnosť súdnych rozhodnutí, pokiaľ aspoň trochu neobmedzíme korupciu. Preto hovorím aspoň trochu, lebo hovoriť o úplnom odstránení korupcie v priebehu dvoch-troch rokov je nezmysel. To je u nás už priam generačná záležitosť. Druhou prioritou sú podmienky a pravidlá hry pre rozvoj podnikania ako základ vytvárania alebo zabezpečenia hospodárskeho rastu. Ak sa dokážeme sústrediť na tieto dve priority, až potom môžeme významnejšie vstúpiť do sociálnej sféry. Čo by teda tá nová vládna zostava mala bezprostredne urobiť? Domnievam sa, že politické strany, ktoré majú ambíciu vstúpiť do vlády po nasledujúcich parlamentných voľbách, by na realizácii svojich programov mali už teraz intenzívne pracovať a mali by navzájom komunikovať. Predovšetkým musia pracovať na obraze SR, ktorý chcú dosiahnuť na konci volebného obdobia, resp. výhľadovo po 10 15 rokoch od začiatku svojho volebného obdobia. Politik musí jasne povedať kam ideme, čo chceme, čo budú priority, čo bude utlmované, aký bude náš vzťah k vonkajším javom a záležitostiam, ktoré my v SR celkom neovplyvňujeme. Čo čakáme od EÚ? Ide napríklad aj o vzťah národných záujmov a vstupu do EÚ. Myslím si, že netreba pri vstupe do EÚ stratiť zdravý rozum. Nemôžeme podmieniť alebo všetko prispôsobovať len tomu, že sa vytýčil zahraničnopolitický cieľ vstupu Slovenska do EÚ. Myslím si, že niekto by mal konečne povedať, čo chce Slovensko a nie len hovoriť, čo EÚ. Čo chceme dosiahnuť od vstupu do EÚ, aké sú naše priority a či mienime a do akej miery, oslabovať suverenitu a národné záujmy štátu? Aj na toto bude musieť reagovať vízia, o ktorej potrebe hovorím a ktorú, žiaľ, stále nemáme. Musíme reagovať aj na globalizáciu a ďalšie a ďalšie vývojové trendy. Stabilné prostredie Čiže prvá úloha pre budúcu vládnu garnitúru znie: pripraviť obraz krajiny, ktorú chce dosiahnuť na konci štvorročného obdobia a výhľadovo na 10 15 rokov. A za tým nasleduje hneď úloha číslo dve: tomuto obrazu sa musia prispôsobiť právne a ekonomické nástroje a nie naopak, ako to niekedy robíme. Jednoducho najprv si povedzme, čo chceme, a potom na to reagujme zákonmi, legislatívou a ekonomickými nástrojmi. Nová vládna zostava by mala mať súčasne schopnosť rýchlo prijať nevyhnutné ekonomické a právne nástroje a to minimálne v období 60 dní po svojom vzniku. Nesmie sa stať, aby nová vláda menila pravidlá hry každoročne. Nie je možné, aby vstupovala každý rok do dane z príjmu, aby každý rok dochádzalo k takým zásadným zmenám pri vstupoch do výroby, ako sa to deje, aby boli zásadné zmeny v sociálnej sfére, v odvodoch, a aby sme niekedy nevedeli dokonca ani reagovať na otázku, čo bude na budúci rok. Takže musí tu byť jasná ambícia povedať na štyri roky budú platiť tieto pravidlá hry a nebudeme ich meniť. Samozrejme, že takáto dlhodobosť prináša riziko, či budú tieto pravidlá dobré alebo zlé. Ale to je vec prípravy konkrétnej vládnej zostavy na nástup do volebného obdobia. Tretia úloha, ktorá očakáva budúcu vládnu koalíciu, je zúžiť pôsobenie vlády a exekutívy na garanta pravidiel hry a nie na riešiteľov problémov ad hoc. Niekedy mám pocit, že vláda sa púšťa do riešenia individuálnych vecí, ktoré nemá riešiť. Nenároční podnikatelia Pokiaľ ide o spomínané ekonomické a právne nástroje novej vlády, nemám pocit, že by slovenská podnikateľská sféra chcela nadštandardné podmienky. Práve naopak, keď sa stretávam so zahraničnými podnikateľmi, hovorím im: skúste prísť na Slovensko a podnikajte v tých podmienkach, v akých pracujú naši podnikatelia, možno za dva mesiace utečiete... Veď ak si zoberieme napríklad spôsob získavania finančných prostriedkov, platobnú neschopnosť, nefunkčnosť súdnictva a ďalšie problémy, a ak za týchto podmienok dokážu slovenskí podnikatelia prežiť, myslím si, že to dokazuje vysokú mieru ich životaschopnosti. Preto ani ich nároky na ekonomické a právne nástroje nie sú veľké. Motivačné faktory Čo teda žiada podnikateľská sféra? Po prvé, rovnosť štátu a podnikateľa pred zákonom. Tu narážame na obrovské problémy a myslím si, že na to budeme musieť v blízkej budúcnosti reagovať. Situácia si žiada určité motivačné faktory pre podnikateľskú vrstvu a to je aj základom nášho programu. SMER bude ať 18 % daň z príjmu. Máme analýzy, ktoré ukazujú, že sa netreba báť tohto prudkého zníženia. Sú krajiny, ktoré to urobili a ukázalo sa, že to má pozitívny vplyv na hospodárstvo. Chápem, že daň z príjmov nie je pre podnikateľov najdôležitejšia, pretože je strašne veľa podnikov, ktoré sú v červených číslach a neplatia žiadnu daň z príjmov, ale ako určitý motivujúci faktor by to do budúcnosti mohlo zapôsobiť. Treba hovoriť o tom, že podnikatelia na Slovensku nie sú ani podvodníci, ani zlodeji a z tohto pohľadu k nim treba pristupovať. Aj preto sa domnievam, že im je možné ponúknuť aj také motivujúce faktory, ako je napr. zamestnávanie absolventov stredných a vysokých škôl za podmienky, že rok zamestnávatelia nebudú platiť odvody do fondov. Tým zabezpečíme aj nástup absolventa do zamestnania, jeho pracovné návyky, určitú kvalifikáciu, ktorá zabezpečí ďalšie zaradenie do pracovného pomeru. Ale myslím si, že na dosiahnutie týchto podmienok je treba, aby pokračovala komunikácia medzi podnikateľskou a politickou sférou a je len na ich vzájomnej dohode, aké motivačné nástroje budú prijaté. Domáci a zahraničný kapitál Ďalej treba navodiť rovnosť domáceho investora so zahraničnými. A tu chcem byť veľmi tvrdý. Ja som za vstup zahraničného kapitálu, ale my si ho nemôžeme kupovať. Ak porovnáme niektoré podniky, ktoré má zahraničný kapitál v porovnaní s domácim kapitálom, tak je tu absolútna nerovnosť. Zoberme si len desaťročné daňové prázdniny, 6 korún za meter štvorcový, 10 tisíc mariek dotácie na jedno pracovné miesto od štátu. Keby ste ako slovenskí podnikatelia mali kapitál, určite by ste rovnako radi zainvestovali do podobného projektu. Cítim veľký tlak slovenskej podnikateľskej sféry na priblíženie podmienok podnikania, ktoré majú u nás zahraniční investori. A je oprávnený. Nestabilná legislatíva Problém zahraničných investícií v SR nespočíva v tom, že by nemali dobré podmienky. Tieto podmienky sú až nadštandardné, ak ich porovnávame s inými krajinami. Ak sa však stretávame so zahraničnými podnikateľmi, jasne hovoria, že nechcú a ťažko prídu na naše územie, pokiaľ tu bude taká veľká miera nestability a neistoty ako v súčasnosti. Rokovali sme vo Francúzsku s firmou Lafarge. Je to jeden z najväčších výrobcov betónu, cementu a stavebných zmesí. Táto firma má vo všetkých krajinách okolo nás podnikateľské aktivity veľkého rozsahu, ale k nám sa boja prísť. Prečo? Pretože vidia, že zákon o veľkej privatizácii sa mení trikrát do roka. Vidia, že mnohé právne normy prechádzajú neuveriteľnými zmenami, že ich prezident vracia naspäť do parlamentu, že tie podmienky, ktoré tu sú, nie sú pre nich výhodné. Preto radšej hľadajú prostredie, ktoré je pre nich bezpečnejšie ako Slovensko. Súhlasím s názorom, že Slovensko urobilo veľa pokiaľ ide o dobrý obraz v zahraničí. Dokonca by som povedal, že za rok sme dobehli veci, ktoré sa nám nedarilo urobiť za posledných päť alebo šesť rokov. Napriek tomu, že obraz Slovenska je veľmi dobrý z pohľadu politického, zahraničného investora nezaujíma až tak politická situácia, ako ho skôr zaujíma stabilita v krajine, ktorá mu zabezpečí primerané príjmy z toho, čo do Slovenskej republiky prinesie. Pre podnikateľskú sféru je rozhodujúca určitá miera pokoja. Prestaňme s reprivatizáciou! Prestaňme už s rečami o reprivatizácii. Ja by som bol za to, aby vláda povedala nejaký termín, že povedzme do 31. januára roku 2001 sa ešte budú privatizačné záležitosti preverovať, ale ak dovtedy nebudú dotiahnuté do konca, alebo nebude dôvod v nich pokračovať, už by sme mali rešpektovať stav, aký je. Treba rešpektovať, že tu prebehla určitá privatizácia, že prebehla za určitých podmienok a treba nechať podnikateľskú sféru, aby sa mohla nadýchnuť. Už prestaňme hovoriť o reprivatizácii, pretože je to škodlivé nielen vo vzťahu k nám doma, ale najmä vo vzťahu k zahraničiu. Mnoho zahraničných podnikateľov sa pýta: čo bude s reprivatizáciou? Kedy bude? A zdá sa mi, že niekedy to vnímajú ako hotovú vec, iba sa spytujú, kedy k tomu dôjde. Sociálna sféra Mnohí z vás sa pýtate: ak pristúpime na realizáciu rôznych pre ekonomiku motivujúcich faktorov, o ktorých som hovoril, kde na to zoberieme potrebné finančné zdroje, ktoré sú nevyhnutné najmä na začiatku týchto krokov? Je jasné, že ak by sme išli trebárs na 18 % daň z príjmu, môžeme hovoriť o určitom výpadku v štátnom rozpočte. Otázka teda znie, mať alternatívu, náhradu zdrojov. Tu by som sa rád zastavil pri sociálnej sfére, pretože dosť sa v súčasnosti zvýrazňuje jej význam pre hospodársku oblasť. V skutočnosti to môže platiť iba za podmienky, ak je sociálna sféra funkčná. Ale my sme urobili zo slovenskej sociálnej sféry teplú posteľ, v ktorej sa dobre leží. Navrhujem, urobme z nej trampolínu, ktorá jednoducho vyhodí každého, kto do nej padne! Vyhodí ho do zodpovednosti i možnosti nájsť si prácu, naspäť tam, kde sa opäť vráti do pracovného procesu. U nás je sociálna sféra považovaná za niečo, čo je veľmi výhodné. Možno to je tvrdé vyjadrenie od politika, ktorý vychádza z politickej strany s ľavicovou orientáciou, ale stojím si za tým, čo som povedal. V tejto oblasti vidíme obrovské rezervy. V SMER-e pracujeme na rôznych aktivitách, ako sú napríklad pracovné testy, ďalej z evidencie treba vytlačiť skoro 140 tisíc ľudí, ktorí pracujú načierno, atď. Ako v privatizácii Veľké rezervy má táto vládna koalícia aj pri privatizácii. Na Slovensku sme začali privatizáciu strategických podnikov v takom rozsahu, ktorý tu ešte nebol. Pritom privatizácia strategických podnikov nemôže byť samoúčelná a mne sa niekedy zdá, že takou je. Preto sa domnievam, že ju treba prispôsobiť našim cieľom, teda tomu obrazu Slovenska, tej vízii, ktorú chceme dosiahnuť v priebehu niekoľkých rokov nášho vládnutia. Až na základe tejto vízie budeme vedieť odpovedať na otázku, ako privatizovať, koľko privatizovať a ako použiť získané finančné prostriedky. Ak pôjdeme opačne, bude to ekonomická tragédia. Dnes prichádza vláda s návrhom privatizovať 49 % SPP. Ale keď sa spýtam, prečo práve 49 %, tak na to už nevie nikto odpovedať. Preto si treba najskôr odpovedať na základné otázky: koľko zdrojov reálne potrebujeme na priority? Aké sú najefektívnejšie metódy privatizácie? Zahraničie nám ukazuje, že najvýhodnejšie je vstupovať do privatizácie strategických podnikov tak, že najskôr sa predá 10 15 % balík strategickému partnerovi a potom postupne v určitých časových úsekoch sa predávajú ďalšie percentá, možno už cez kapitálový trh. Ďalej treba veľmi jasne povedať, že na Slovensku nemáme zabezpečené kontrolné mechanizmy privatizácie. Od roku 1998 sme nezmenili nič, pokiaľ ide o kontrolu privatizácie a týchto procesov vôbec. Pripravovaná privatizácia strategických podnikov prebehne v tom istom korupčnom prostredí, ako prebiehala donedávna. A zatiaľ v oblasti korupcie na Slovensku nie je podstatný rozdiel, či sa píše rok 2000 alebo 1998. Na čo máme použiť finančné prostriedky z privatizácie? Ak dnes vláda prichádza s návrhom, že 3 mld. Sk treba vložiť do zdravotníctva z privatizácie telekomunikácií, tak tie tam ani nemusíme dávať. Pokiaľ sa v tomto rezorte neurobia zásadné zmeny, 3 mld. Sk budú spotrebované, ale zdravotníctvo bude za rok tam, kde sa nachádza teraz. Takže sú určité priority, ktoré treba uprednostniť. Kontinuita vládnutia Chyba je aj v tom, že vlády na Slovensku na seba nenadväzujú. Ako keby všetko to, čo urobila predchádzajúca vláda, bolo zlé a nová vláda musí robiť všetko od samého začiatku úplne nanovo a opačne. Domnievam sa, že aj táto vládna koalícia mala zachovať určitú mieru kontinuity, najmä pokiaľ ide o určité investičné priority. Čo s dlhopismi FNM SR? Pri dlhopisoch FNM SR treba veľmi citlivo hovoriť o tom, či je rozumné ísť do takého spôsobu vyplatenia dlhopisov, ako sa momentálne navrhuje. My v SMER-e si uvedomujeme, že asi milión dlhopisov je v rukách fyzických osôb a že asi milión dlhopisov vlastnia právnické osoby, ktoré ich postupne skupujú. Skúsme veľmi racionálne hovoriť o tom, či predsa len neexistuje iná forma splatenia dlhopisov, ako ich fyzické vyplatenie, pretože vypustenie takého obrovského množstva finančných prostriedkov do spotreby môže mať rôzne dôsledky. Nie som ekonóm a neodvážim sa o týchto dôsledkoch hovoriť, ale sú na to rozličné názory. Preto navrhujem, aby sme vecne hovorili o tom, či to je alebo nie je možné. Predčasné parlamentné voľby Na realizáciu mojich predstáv o smerovaní Slovenska treba politické prostredie. Môžeme mať perfektne prepracované teoretické prístupy k vládnutiu, ale ak chýbajú konkrétne priority, nikdy sa nedopracujeme k rastovým trendom krajiny. Môj názor na politickú situáciu v SR sa v podstate nemení a je to názor celej politickej strany SMER. Ak dôjde k predčasným parlamentným voľbám, tak veľmi pravdepodobný termín je jar roku 2001. A čo je dôležité za predčasné parlamentné voľby bude v plnej miere zodpovedná vládna koalícia, pretože v rukách opozície nie je žiadny nástroj na to, aby ich mohla vyvolať. Myslím si, že referendum nebude môcť ovplyvniť rozhodnutie, či predčasné parlamentné voľby budú alebo nebudú, pretože podľa toho, ako vnímam situáciu v parlamente, mám pocit, že je tu tendencia poslancov ignorovať prípadný pozitívny výsledok referenda. Či budú alebo nebudú predčasné voľby, to je otázka, ktorú si musí rozhodnúť vládna koalícia sama. Kvalita politického systému Na Slovensku by mala nastať zmena kvality v politickom systéme. Veľmi sa hlásime k zmene volebného systému. Nie je možné, aby poslanci Národnej rady SR boli nominovaní na základe straníckeho princípu. Ten bol dotiahnutý priam do dokonalosti v posledných voľbách. Aj preto je dnes kvalita parlamentu najhoršia v porovnaní s jeho zložením z minulosti. Je to dané najmä tým, že je tam veľa straníckych funkcionárov, ktorým stačilo byť úspešní vo vlastnej strane a tým sa dostať na kandidátku. Už však nepotrebovali byť úspešní mimo rámca svojej politickej strany. Preto SMER podporí návrh na čo najväčšie rozdelenie Slovenska pokiaľ ide o volebné obvody. Dokonca by možno stálo za to aspoň sčasti hovoriť o väčšinovom volebnom systéme. Poslanec NR SR musí mať zodpovednosť za svoj volebný obvod, inak nie je v parlamente zodpovedný nikomu a nie je motivovaný na profesionálne výsledky. Treba zúžiť aj vládu. Počet ministrov sa nemôže prispôsobovať požiadavkám politických strán, ale efektivite vládnutia. Naša krajina nie je veľká. Ak ju prejdeme na aute za 5 a pol hodiny a má 5 a pol milióna obyvateľov, nie je treba prispôsobovať štátne orgány požiadavkám politických strán a ich konkrétnym ambíciám. Toto sú veci, na ktorých nám v SMER-e veľmi záleží. Fiasko politickej komunikácie Ako by teda vláda mala vyzerať po parlamentných voľbách? Predovšetkým si myslím, že nemôže mať jedenásť politických strán. To, čo dnes vidíme, je svojím spôsobom fiasko politickej komunikácie. Nechcem ešte hovoriť o fiasku vládnutia. Nová vláda môže mať maximálne dvoch až troch stabilných partnerov, ktorí budú mať stabilnú koaličnú zmluvu a ktorá zabezpečí pokoj vládnutia až do konca volebného obdobia. Vôbec na to nie je treba ústavnú väčšinu, tá spôsobuje iba ťažkosti. Ak sa má prijať v NR SR ústavný zákon, stabilný bude len vtedy, ak zaň zahlasuje aj opozícia. Že ústavná väčšina v parlamente prináša len a len ťažkosti, to vidíme aj teraz v súvislosti s prijímaním Ústavy SR. Ambície vládnuť SMER si stanovil za prioritu vstúpiť do vlády ako silný partner. Nepôjdeme do vlády, ktorá by znamenala zahraničnú izoláciu Slovenska. Myslím, že je všetkým jasné, o čom hovorím. Rovnako nevstúpime do vlády, ktorá by od samého začiatku mala predpoklady na fiasko. To hrozí vtedy, ak do vlády vstupujú politické strany s rozdielnymi politickými programami, s rozdielnymi prístupmi a filozofiami k riadeniu štátu. Aj preto hovoríme: komunikujme už pred voľbami, hľadajme spoločné črty a vízie Slovenska v nasledujúcich rokoch. Dokonca volám už po tom, aby sme pracovali na nevyhnutných legislatívnych normách, ktoré bude treba prijať okamžite po tom, ako vznikne nová vládna koalícia. Neviem, či je všetko, čo teraz hovorím, reálne. Ale ak sa o to nepokúsime, ak nebudeme hľadať určité cesty, potom slovenská politická scéna bude pokračovať tým istým spôsobom ako doteraz. Som pripravený prevziať osobnú zodpovednosť za úspech aj za neúspech SMER-u. Ak bude SMER úspešný, tak som pripravený prevziať osobnú zodpovednosť za vývoj v krajine. Ak bude SMER neúspešný, viac ma v slovenskej politike neuvidíte. (pv) |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
