Môžete robiť všetko dobre, ak chcú, tak vás aj tak budú potápať

Na Hospodárskom klube (NEF) žurnalista, obchodník a poslanec Ženevy Guy Mettan: ľudské práva a demokracia sa stali nástrojom nátlaku bohatých... Hosťom pondelkového zhromaždenia Hospodársky klub – NEF bol Guy Mettan zo Švajčiarska, bývalý šéfredaktor denníka Tribune de Geneve, predseda Klubu tlače Švajčiarska, ktorého bol aj zakladateľom. Už rok pôsobí v mestskej rade Ženevy a súčasne je prezidentom Nadácie Emerging Markets. Jej cieľom je napomáhať investovaniu vo všetkých transformujúcich sa ekonomikách Ázie, Afriky, Latinskej Ameriky, strednej a východnej Európy, ako aj v Spoločenstve nezávislých štátov, teda v bývalom ZSSR. V klube hovoril o problematike médií, ľudských práv a globalizácie. Guy Mettan predniesol zaujímavý pohľad na súčasné rozloženie síl vo svete, demokraciu a ľudské práva. To, čo povedal o vývoji na Slovensku za posledné roky poodhaľuje mechanizmus fungovania politiky a ekonomiky svetových a európskych mocností. Čítajte na str. 4
Na úvod dovoľte krátky príbeh. Jeden sedliak sa snažil na farme zaviesť teľa do maštale, ktoré sa vzpriečilo vo dverách. Sedliak ho ťahal za uši, no teľa stále nechcelo vstúpiť. Zavolal si na pomoc syna: jeden ťahal., druhý tlačil, no bezvýsledne. Až s odstupom času si teľa povedalo: pôjdem dopredu. Možno sa pýtate, prečo o tom hovorím. Je to porovnanie: ekonomickí investori sú ako to teľa. Stoja vo dverách a nevedia či majú vojsť dnu alebo vycúvať von.. Zároveň sú dobre živení, takže sa nemusia ponáhľať. Preto na ich vstup treba hľadať správny nápad. To isté platí aj pre také krajiny, ako je Slovensko. Od revolúcie, teda od pádu berlínskeho múra a rozpadu ZSSR médiá vstúpili do novej éry. Charakterizujú ju tri veľké druhy vývoja. Prvým je internet. Je revolúciou, ktorá je plne identická s Guttenbergovou revolúciou koncom stredoveku. Ak sa pozriete na technologický vývoj komunikačných prostriedkov od čias Guttenberga, vynašla sa tlač, potom vznikla fotografia, telefón, rozhlas a televízia v 40.-50. rokoch tohto storočia. Ale nijaké z týchto nových médií podľa môjho názoru nebolo také dôležité ako internet. Pretože internet mení spôsob šírenia informácií v tom zmysle, že vydavateľom sa môže stať každý podnik a každá osoba. Televízia, rádio aj písaná tlač, to sú vydavatelia, ktorí odovzdávajú informácie svojim adresátom. Ale s internetom sa tieto dva póly zbližujú. Preto si myslím, že sme na začiatku zmien, aspoň takých dôležitých ako priniesla tlač, ktorá len zmenila odovzdávanie písaných informácií. Zákony neplatia...
Druhou charakteristikou mediálnej revolúcie je ekonomický vývoj za posledných desať rokov. Táto revolúcia je poznačená koncentráciou moci v rukách komunikačných podnikov. Videli sme to v leteckých spoločnostiach, vo všetkých ekonomických sektoroch, ale tento nový zákon ekonomickej gravitácie spôsobuje, že v oblasti komunikácie a médií koncentrácia sa tiež urýchľuje a sme svedkami vzniku čoraz väčších koncernov. Táto koncentrácia je veľmi udivujúca, pretože prevracia zvyčajné zákony ekonomiky. Zvyčajne v ekonomike ten veľký zhltne toho malého. Vždy to tak je, aj v prírode. Ale s internetom, s novými technológiami, nastáva opak: ten malý pohlcuje veľkého. Kto by si bol kedy pomyslel, že Microsoft bude mať burzovú kapitalizáciu väčšiu ako Boeing, General Motors, AT&T. Aj tu ten malý sa stal väčším ako ten tradične veľký. Od informácií k marketingu
Treťou revolúciou v médiách je revolúcia rétoriky. Revolúcia jazyka pri odovzdávaní písaného a hovoreného posolstva i obrazu. V bývalom starom systéme cieľom médií bolo deklarovať a vychovávať, zvyšovať úroveň vzdelávania, sociálnu úroveň obyvateľstva. Ďalej informovali a zabávali. Takéto teda boli tradičné ciele médií pred touto veľkou zmenou. Teraz už asi 10 rokov médiá nemajú ten istý cieľ. Zmenili ho s novými technológiami. Ciele médií
Povedal by som, že teraz majú tri nové ciele. Prvým je kontrolovať, strážiť. Pretože ako chodíte po internete, je možné si vás zamerať a monitorovať. Ak si napríklad kúpite knihu na stránke: amazon.com napr. o slovenskej ekonomike, tak vám okamžite budú ponúkať desať ďalších kníh, ktoré hovoria o tej istej téme. Takže si vás zamerali, kontrolujú, čo robíte. Druhý cieľ je reklama a tretí - predávať. Takže tradičné poslanie médií - informovať, sa internetom transformuje na marketingový prostriedok. A to je podľa mňa šanca pre podnikateľov. Ale ako občana ma tento vývoj trochu znepokojuje, pretože sa stráca tradičné poslanie informovať. Už myslíme len na trh, predaj a na tovar. Ľudské práva, demokracia Ľudské práva ako prostriedok
Pred dvomi rokmi sme oslávili 50. výročie všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorá bola napísaná na konci 2. svetovej vojny. Táto deklarácia ľudských práv je vynikajúca, je v nej mnoho veľmi dobrých ustanovení a je to morálny kódex, ktorý musí každá krajina rešpektovať. Ale za posledných 10 rokov má ľudstvo tendenciu čoraz viac využívať tieto ľudské práva ako ideologický prostriedok v službách nového imperializmu. Používam tú starú terminológiu, ale vysvetlím to. Považujem za fascinujúce zistenie, že ekonomická deregulácia začala už za Jimi Cartera v roku 1978. Táto fáza ekonomického vývoja začala presne v tej istej chvíli a za toho istého prezidenta, ako problematika ľudských práv. Myslím, že súbežnosť týchto dvoch javov nie je náhodná. Tieto dve ofenzívy triumfovali a stali sa základom globalizácie, o ktorej sa toľko hovorí. Som prekvapený, keď skoro vo všetkých krajinách, ktoré navštevujem mimo OECD, sa ľudia veľmi znepokojujú týmto vývojom, pretože pochopili, že ľudské práva sa teraz veľmi často používajú ako ideologický prostriedok západnej kapitalistickej ekonomiky oproti krajinám, ktoré nemajú dostatočnú reakčnú silu. Začarovaný kruh „demokracie“
Ženeva je hlavným mestom ľudských práv, pretože práve tam sídli vysoký komisár pre ľudské práva. Keď sa pozrieme na všetko, čo sa za posledných 10 rokov deje vo výbore ľudských práv, ktorý sa schádza každý rok, mnoho mimovládnych organizácií má tendenciu používať ľudské práva a demokraciu ako nátlakový prostriedok na oslabené ekonomiky. To je nový rozmer medzinárodných a ekonomických vzťahov. Takže podľa môjho názoru taká krajina ako vaša, trpí, pretože v západných krajinách hovoria: nie ste demokratickí, nedodržiavate také a také právo, takže urobte najskôr toto a toto, aby sme vám pomohli, budeme investovať naše peniaze a podobne. Ak túto hru prijmete, nikdy to neskončí. Vždy bude nejaký moment, kde demokracia akože nie je dostatočná. Je to vlastne začarovaný kruh, ktorý sa veľmi šikovne používa zo strany dominantného systému. Myslím si, že v súťaži národov, štátov pôsobí nový zákon medzinárodných vzťahov ako tradičný zákon kapitalizmu voľného trhu. Štát, ktorý by celkom neuposlúchol pravidlá diktované trhom a neuposlúchol tú-ktorú mocnosť alebo mocnú krajinu, odrazu ho vyhodia z medzinárodnej scény. Mechanizmus trhu
Názorne príklady toho, čo opisujem, sa odohrali v Srbsku alebo v Rakúsku. Pre Švajčiarsko to nebolo také spektakulárne, ale Američania, ktorí mali problémy s konkurenciou švajčiarskych bánk si povedali, je to príležitosť spôsobiť problémy Švajčiarsku. Slovensko malo na začiatku rokov 1993-1994 problém imidžu. Bol negatívny, bolo tu reálne riziko, že vás bude bojkotovať medzinárodná komunita. Švajčiarsko to zažilo v roku 1996-1997. Pre nás to nebola národná katastrofa, ale národná psychodráma. To, že nás kritizovali naši americkí priatelia a pritom sme boli k nim tak blízko. Jednoducho, medzinárodné vzťahy fungujú presne tak ako trh, ako kapitalistický liberalizmus. Odrazu môžete robiť všetko, čo najlepšie viete a nepomôže to. Uvediem svoj príklad. Keď som začal pracovať v novinách ako šéfredaktor, mali stratu 10 miliónov švajčiarskych frankov. To je asi 6 miliónov dolárov. Keď ma vyhodili, tak tie noviny zarábali 10 miliónov švajčiarskych frankov. Takže riadenie bolo v zásade dobré, pretože predtým noviny mali stratu a neskôr zarábali. Čiže to nebola otázka dobrého alebo zlého vedenia, bol to problém moci vo vnútri podniku. Problém nezávislosti, stratégie. A potom celkovej atmosféry, či máte spojencov medzi tými správnymi alebo nesprávnymi ľuďmi. Niektorá krajina môže byť demokratická, dodržiavať ľudské práva, privatizovať všetky svoje podniky, môže byť kapitalistickejšia ako USA, to vôbec nie je dôležité, pretože odrazu stačia dve-tri maličkosti a médiá začnú kritizovať, potom politici iných krajín a už sa spustí mechanizmus diktátu. Je to globálny trh štátov, ktorý sa kryštalizuje na istých obetiach. To je môj pohľad. Prepad imidžu
Teraz si kladiem otázku ako malá krajina ako Švajčiarsko alebo Slovensko môže prežiť v tomto ťažkom prostredí? Samozrejme, neexistuje vopred hotová odpoveď, ale vrátim sa k tomu, čo som pochopil na Slovensku. Bolo zaujímavé vidieť, že negatívny imidž po rozdelení federácie pred 6-7 rokmi znášalo len Slovensko. Celá zodpovednosť za rozdelenie sa naložila na chrbát vašej krajiny. Osobne neviem či právom alebo neprávom, ale mám dosť skúseností na to, aby som vedel, že nikdy nie je len jeden dobrý a jeden zlý. Podobne je to s rozdelením Juhoslávie. Celá vina sa pripisuje Srbsku a mám pochybnosti, či je Srbsko naozaj tým jediným zodpovedným. Takže vy ste mali všetko na chrbte, Česi boli tí chudáci. Druhá vec bolo obdobie, keď pán Klaus bol predsedom vlády a bol považovaný za ultra liberála privatizéra a vy, Slovensko, ste boli akoby nostalgici komunizmu... Neviem, či je to pravda, ale aj toto bol spôsob ako znížiť hodnotu krajiny poukazovaním na úspechy ČR. Ďalší problém, ktorý sa dotýka všetkých stredoeurópskych krajín a pobaltských krajín a nielen Slovenska je, že na západe veľmi ťažko dešifrujeme váš politický systém. Pohybujete sa medzi socializmom a kapitalizmom, čiže je tu taký hmlistý obraz, ktorý len sťažuje veci pre verejnú mienku našich krajín. Ďalej si myslím, že zavážila ďalšia vec: strach z emigrácie, ale kritická schopnosť vašich krajín. Tendencia rastu
Ale obraz Slovenska sa pomaly mení. Teraz zostupuje s ekonomickou krízou Česká republika, napríklad rastie nezamestnanosť, zatiaľ čo u vás ekonomická situácia síce nie je vynikajúca, ale predsa len má tendenciu rastu. Myslím, že ste sa už dotkli dna a začínate znovu stúpať. Slovensko ukázalo aj svoju schopnosť byť demokratickým štátom. Pred dvoma rokmi tu boli voľby, pred rokom a pol došlo k zmene vo vláde. Neviem či je to dobré alebo zlé, neviem či táto vláda je dobrá alebo zlá. Na tom nezáleží. Dôležité je ukázať schopnosť, že možno po ďalších voľbách bude ďalšia vláda. To dokazuje, že demokratické striedanie a voľby majú svoj zmysel, a to je dobrý bod. Ako sa presadzovať v chápaní tohto zlepšujúceho sa imidžu v západných krajinách? Na to nie je pravidlo, ale súčasne od médií netreba nič očakávať. Podľa môjho názoru západné médiá, to je stratená vec. Západní novinári majú toľko predsudkov, že je prakticky zbytočné sa namáhať. Po druhé si myslím, že treba dôverovať sám sebe. Je to hlúpe, keď to človek takto povie, ale je to tak. To znamená, že máte svoju minulosť, svoju históriu. Mali ste komunistickú minulosť, dobre, ale to sa mení a je zbytočné popierať to. Myslím si, že sa treba pokúsiť konať alebo pôsobiť na západnú verejnú mienku, ale nie prostredníctvom médií. Uvediem jeden príklad. Podľa mňa turistika v krajine ako je vaša je niečo, čo môže priniesť veľmi veľa vecí pretože máte bohatú kultúru, bohatú kultúrnu minulosť, máte čo ukázať, máte morálne hodnoty, ľudské hodnoty a miesta, ktoré sú významné. To je prvá vec ako výhoda. Druhá spočíva v tom, že s turizmom prichádzajú ľudia, a to má tiež pozitívny efekt na domáce obyvateľstvo. Tretím pozitívnym efektom je, že návratnosť investícií nie je síce okamžitá, ale dosť rýchla. Treba zlepšiť kvalitu hotelov, infraštruktúru, ale návratnosť investícií je oveľa rýchlejšia ako míňať peniaze na lobovanie u médií alebo u politikov na západe. Myslím si, že je to dôležité, pretože investori sú ako všetci ostatní, ako barani a ovce. Máte jedného investora z desiatich, ktorý má nejakú víziu, a ktorý len nenasleduje ostatných. Ale 9 z 10 investorov len sledujú globálnu tendenciu. Keď bolo treba investovať v Ázii, v Hongkongu, každý tam bol. Ázia sa potopila, Hongkong padol a teraz sa všetci ako ovce vrhli na internet. A dúfam, že o dva-tri roky keď internet pomaly bude klesať, prídu aj na Slovensko. Ale verím, že na západe pochopíme, že treba rozdeliť riziko a investovať do reálnej ekonomiky. (viš)