Teraz obete, neskôr stabilita

Za útok čečenských kamikadze môže slabá disciplína vo vojsku Na ruského prezidenta V. Putina sa to akosi zosypalo. Šesť mesiacov po zasadnutí do najvyššieho úradu má na krku nielen kritiku Západu a tlače, ale aj najhorší týždeň pre Rusko v tomto polroku, ktorý nebude môcť prežrieť ešte dlho väčšina domáceho obyvateľstva. „Mnohým obetiam sa dalo vyhnúť, keby vo vojskách panovala vysoká disciplína, profesionalizmus a zodpovednosť,“ prekvapene, ale tvrdo vyhlásil včera prvý muž štátu, majúc tým na mysli nedeľňajšiu podvečernú 15-minútovú ukážku čečenských kamikadze, ktorým za obeť padli desiatky mŕtvych ruských vojakov, stoviek zranených, najmä medzi civilistami. Ako pripomenuli pozorovatelia už začiatkom týždňa, s veľkou pravdepodobnosťou sa tejto tragédii vyhnúť dalo. Nielen preto, že federálne vojská, resp. ich velitelia poznali taktiku Čečenov. Tvrdí horskí chlapci radi vítajú posilu takýchto samovražedných kamikadze a je už dávno známe, že za peniaze, ktoré im nechýbajú, si prenajímajú aj žoldnierov zo zahraničia. A to nielen moslimských. Minuloročný atentátový september a október pravdepodobne pre federálne vojská nebol dostatočným poučením. Veď aj teraz došlo k úplne identickým diverzným akciám, ktoré sa skončili smrťou nielen vojakov, ale aj civilistov. Odlišné však bolo jedno. Kým predtým tieto akcie odsúdil aj prezident samozvanej Ičkerije, teraz sa ten istý Aslan Maschadov takmer poďakoval čečenským kamikadze, ktorí s nákladnými autami naloženými výbušninami prenikali do vojenských veliteľstiev a kasární, aby spustili explóziu smrtonosných nákladov. V hre je stabilita
Tu už nejde o Čečensko. V hre je najmä stabilita Ruska. Ak pred časom prišiel Putin s nápadom nového územného členenia federácie, a tým ubratia právomoci gubernátorom a podsunutia ich voleným predstaviteľom centra, Čečensko môže byť spínačom lavíny, ktorá by neskôr mohla strhnúť Dagestan, Ingušsko či Severné Osetsko a neskôr pravdepodobne ďalšie regióny ťažkajúce si na oklieštenie právomocí. Maschadov sa netají tým, že ešte „dva-tri mesiace takejto partizánskej vojny a federálne vojská opustia republiku (Čečensko). Musia uznať, že sa im nepodarilo vytvoriť federálnu kontrolu nad republikou“. Veď ak sa skutočne bližšie pozrieme kam smerovali oné identické samovražedné akcie, zistíme, že Gudermes toho dostal najviac. Tu je totiž nové sídlo vládnych orgánov, najmä však administratívnych, ktorých základnou úlohou je kontrola Čečenska zo strany centra. Partizánska vojna
Putin mal právo povolať si na koberec zodpovedných ministrov, ktorí doteraz nechceli pochopiť, že Čečensko vedie partizánsku vojnu. Sám Maschadov tento termín používa ako na bežiacom páse a čečenskí kovboji tiež diverzné útoky nepovažujú len za pubertálny výstrelok. To vedeli tak velitelia, ako aj jeden zo zodpovedných ministrov majúci na starosti vnútorné záležitosti. Zodpovednosť a disciplína skutočne chýbala. Každý z centra vedel aj o silnej podpore kamikadze v radoch čečenského obyvateľstva, ktoré sa opäť dostalo do vojny s federáciou. Hoci, v tomto prípade začatou zo strany Čečenska, čo je jasné aj Západu. Vyhráva teror
V antiteroristickej operácii skutočne začína vyhrávať teror, finančne silne podporovaný medzinárodnými teroristickými sieťami, medzi ktorými sa najviac spomína bin Ladínova. To nepriamo potvrdili aj čečenskí poľní velitelia a toho sa obáva aj Západ, najmä USA, ktoré sa už nie na ich potešenie mali s menom Usama bin Ladína tú česť stretnúť sa. V Kremli, ani v generálnom štábe by panika byť nemala. Podľa ruskej tlače je však vzduch presýtený bezradnosťou. Ide skutočne o stabilitu Ruska, ktorú - či si to chce alebo nechce priznať - potrebuje aj Západ. A zďaleka nielen pre potrebu budúcej stability v okolí Kaspického mora. Slávka Blazseková