Pre nich polotovary

Skepsa má svoju logiku

„Keby som sa mal znovu rozhodnúť, určite by som nepodnikal, ale klasicky by som sa zamestnal,“ konštatuje mladý, no pomerne skeptický riaditeľ spoločnosti Cora Nové Mesto nad Váhom Rastislav Tancár. „Toto podnikanie však nemôžem nechať, dávam šancu tridsiatim ženám. Ich vekový priemer je okolo 45 rokov a keby som ich prepustil, nikde by sa už nezamestnali. A tak spoločne zápasíme s problémami.“ Firmu založil v roku 1993 so zámerom prevádzkovania veľkoobchodu s obuvou. V roku 1996 po likvidácii výrobného družstva Kožan – Kožatex, zameraného na výrobu obuvi, prevzal prevádzku družstva so zariadením a s personálom. Päťmiliónová investícia smerovala na kúpu objektu a čiastočnú modernizáciu technologického vybavenia, hoci by si ho vedel predstaviť aj výkonnejšie a modernejšie. O rok neskôr veľkoobchod zrušil, príčinou bol pretlak tejto komodity na trhu. V časoch konjunktúry zamestnával aj 50 žien, dnes sa ich počet pohybuje na spomínanej úrovni, pričom tento počet má skôr klesajúcu tendenciu. Príčina je jednoduchá - výroba obuvi, šitie kožených zvrškov, väčšinou pre zahraničného odberateľa, ledva uživí terajší stav. Z pôvodnej predstavy šitia kompletných párov obuvi dnes robia v podstate len

prácu vo mzde.

Presne vysekané kože, tvary, vzory aj množstvá sú určené vopred a dodané objednávateľom, hotový polotovar potom putuje späť do zahraničia, väčšinou do Talianska.

Problém je aj so zháňaním kvalitných pracovníčok – šičiek. Skúsenosti R. Tancára vychádzajú z praxe. Záujemkyne väčšinou prichádzajú z úradov práce len preto, aby získali potvrdenie, že sa o prácu informovali, skutočný záujem nemajú. Systém sociálnych dávok a podpôr v nezamestnaní im navyše umožňuje za pomerne výhodných podmienok ostať doma bez nevyhnutnosti dodržiavania pracovného času, plnenia noriem a pod. Iné zasa, hoci sa zamestnajú, neplnia normy, nenapredujú vo vzdelávaní a nezdokonaľujú sa v zručnosti, občas sa vyskytne i nespokojnosť s kvalitou, čo sa následne odzrkadlí na výplatnej páske. Kvalitné jadro zamestnancov však nenechá riaditeľa malej firmy ľahostajného a núti ho, aby prinášal nové a nové objednávky, nadväzoval kontakty s novými odberateľmi tak, aby v dielni vládol stále pracovný ruch. Denne v novomestskej Core vyrobia 250 párov zvrškov na športové, členkové, dámske, detské i pánske topánky, v súčasnosti sa už šijú zimné čižmičky. „Je ťažké nielen hľadať prácu tak, aby dielňa plynulo pracovala bez zbytočných prestojov, ale okrem toho musím doslova

prosiť dlžníkov.

Je neuveriteľné, že platobná neschopnosť, nespoľahlivosť a chaos, ktorý vládne v oblasti dodávateľsko-odberateľských vzťahov, a tým vo financiách, na Slovensku nikoho kompetentného netrápi. A tak sú podnikatelia nútení hľadať svojské formy vymáhania oprávnených pohľadávok. V prípade takej malej firmy, akou je naša, chýba doslova každá koruna.“

Zora Petrášová