Viac na stravovanie

Maximálna suma je 36,30 Sk

Podľa § 140 Zákonníka práce zamestnávateľ prispieva zamestnancom na stravovanie hodnotou vo výške 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného, poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Ako sme už informovali, podľa Opatrenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o úprave výšky sadzieb náhrad stravného (č. 217/2000 Z. z.), od 1. augusta sa tieto náhrady zvyšujú. Uvedená zmena má preto vplyv aj na výšku príspevkov na stravovanie zamestnancov. To znamená, že zamestnávateľ môže od tohto dátumu prispievať na stravovanie zamestnancom na každé jedlo maximálne sumu 36,30 Sk (55 % z 66 Sk). Do tejto výšky môže tento výdavok zahrnúť do daňovo uznateľných výdavkov (nákladov).

Pripomíname, že zamestnávateľ je povinný zabezpečovať stravovanie vybranému okruhu zamestnancov vo všetkých zmenách. Za pracovnú zmenu sa na tieto účely považuje výkon práce dlhší ako tri hodiny. V praxi rezonuje problém, či majú zamestnanci nárok na poskytnutie stravovania (príspevku) i za čas ospravedlnenej neprítomnosti v práci (choroba, dovolenka atď.). Podľa nášho názoru počas práceneschopnosti nárok nie je, ale za čas dovolenky nie je potrebné uvedené plnenie krátiť. Vychádzame z § 55 nariadenia vlády č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce, podľa neho sa za výkon práce posudzuje aj čas dovolenky na zotavenie. Z tohto ustanovenia vyplýva rozdielny postup pojmu „výkon práce“ na účely na dovolenky na zotavenie, avšak nevyplýva z neho, že by ho nebolo možné aplikovať na účely stravovania zamestnancov. Uvedené je dôležité z hľadiska možného uznania tohto príspevku na daňové účely. Stále platí pravidlo, že povinnosti vyplývajúce zamestnávateľom zo zákona, je možné uznať na daňové účely.

Dagmar Piršelová