Bojovať o zákazníka už dnes

Používať pri hodnotení rovnaký meter na všetkých

„Nemám čo tajiť. V roku 1999 som absolvoval spolu 33 zahraničných pracovných ciest. Spolu to bolo 75 pracovných dní, čo je v priemere 2,2 dňa na jednu cestu. No v tomto počte sú zarátané aj cesty do Česka a Rakúska. Z toho pracovné cesty ako člena štátnych delegácií predstavovali 20 dní (organizátori – vláda, ministerstvá, parlament), 12 dní som venoval prezentácii medzinárodných strategických projektov, 23 dní predstavovala moja účasť na medzinárodných odborných konferenciách, ktorá zahŕňala aktívne vystúpenia (referát, diskusný príspevok, prezentácia), 20 dní predstavovali pracovné stretnutia a rokovania so zástupcami významných plynárenských spoločností. Je až smiešne, že mám skladať účty nie z výsledkov pracovných ciest, ale z toho, koľko dní som na nich bol,“ týmito slovami reagoval generálny riaditeľ SPP na výhrady predsedu dozornej rady SPP, že veľa času strávil na zahraničných pracovných cestách (konkrétne 81 pracovných dní), čo automaticky vyvoláva asociácie, že sa nedostatočne venuje vedeniu

podniku. V rozhovore, z ktorého sme uverejnili časť vo včerajšom vydaní Hospodárskeho denníka, Pavol Kinčeš k tejto téme ďalej dodal:

- Zaujíma niekoho, koľko iní generálni riaditelia trávia dní na pracovných cestách a čo na nich plnia? Keďže sa tieto informácie vôbec neobjavujú, považujem to za účelové tvrdenie. Mimochodom, každá moja pracovná cesta bola naplánovaná a odsúhlasená. Veľká časť týchto ciest súvisela s naším gréckym projektom. V týchto dňoch finalizujeme zmluvnú účasť s jednou veľkou svetovou spoločnosťou. Je smiešne, keď sa tým niekto zaoberá a ešte smiešnejšie, keď robí opak toho, čo sám kritizuje. SPP je firma s medzinárodným významom a jeho stratégia sa netvorí v krčme v Bratislave, ale na medzinárodných fórach, na ktoré dostávam pozvania.

Prečo ste na všetky vznesené obvinenia, ktoré sa týkali aj údajne náročnej

rekonštrukcie rekreačného zariadenia na Donovaloch, výšky vašich odmien a ďalších výhrad

predsedu dozornej rady SPP voči vašej osobe, dosiaľ nereagovali?

- Pokiaľ ide o rekreačné zariadenie Šafrán Donovaly, odborári nedostali od nás žiadne finančné prostriedky. Investovali sme do doškoľovacieho a rekreačného zariadenia, ktoré patrí SPP, a ktoré bolo postavené v 60. rokoch. Jeho rekonštrukcia sa už asi

tri roky odkladala,

dnes tam je havarijná situácia a stredisko nie je prevádzkyschopné. Ak rekonštrukciu neurobíme, o rok-dva sa nás niekto môže spýtať, ako sa staráme o zverený majetok, a prečo sme ho nechali schátrať. Rekonštrukcia je navrhnutá v maximálne úspornom variante a v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní bol vybratý dodávateľ. Začiatok prác je naplánovaný na september za odsúhlasenú cenu 85,9 mil. Sk a nie 120 miliónov Sk, ako zaznelo v niektorých médiách..

Môžete sa vyjadriť aj k miliónovým odmenám, ktoré ste vraj dostali?

- Pokiaľ ide o výšku mojich odmien, schvaľuje ich nadriadený orgán - Ministerstvo hospodárstva SR. Dostal som určité úlohy a pri ich splnení mám nárok na vyplatenie odmeny. Mimochodom, do dnešného dňa ich za minulý rok vyplatené nemám. K výhradám predsedu dozornej rady voči mojej osobe, ktoré sa často medializujú, opakujem, že ja neprijmem jeho metódu. Nebudem komunikovať a odkazovať si cez médiá. Ale veľmi sa teším na spoločný rozhovor trebárs na ministerstve hospodárstva. Mám tiež veľa výhrad k práci predsedu dozornej rady, ale nebudem ich ventilovať cez médiá.

V posledných týždňoch sa tiež často skloňuje nevýhodnosť zmlúv medzi SPP a SPP Bohemia, ktorá buduje a prevádzkuje podzemný zásobník plynu na Morave. Aj keď v súvislosti s SPP Bohemia terajší manažment nastúpil už do rozbehnutého vlaku, lebo vybudovanie tohto zásobníka bolo pôvodne „trucakciou“ bývalého generálneho riaditeľa Jána Duckého, nedali sa zmluvné podmienky skutočne upraviť? Ako je to so sumou 400 mil. Kč, ktoré dosiaľ

dlhuje SPP Bohemia SPP?

- V roku 1998 bola uzavretá medzi SPP a SPP Bohemia zmluva, ktorá zabezpečuje tridsaťročný kontrakt o skladovaní plynu v podzemnom zásobníku v Dolných Bojanoviciach. Tento kontrakt podpísal za SPP bývalý generálny riaditeľ Ján Ducký. Kontrakt súčasné vedenie od prvej chvíle nepovažovalo za výhodný a snaží sa ho zlepšiť. Prvé zlepšenie nastalo už v roku 1999, keď sa podarilo rokovaním zmeniť niektoré klauzuly zmluvy, ktoré sú pre SPP výhodnejšie. Súčasné vedenie SPP však ani tento stav nepovažuje za ideálny, a pracuje na tom, aby sa v budúcnosti zlepšil. Pokiaľ ide o 400 mil. Kč, ktoré dlhuje SPP Bohemia SPP, tak to treba spresniť. SPP v rokoch 1996 až 1998 poskytol SPP Bohemia preddavky vo výške 1,95 mld. Kč. Tie boli poskytnuté na tri účely: na nákup akcií plynárenských distribučných spoločností Severomoravská, Východočeská a Juhomoravská, na vybudovanie zásobníka Dolný Podvorov – Bojanovice a na platby za skladovanie plynu. Súčasnému vedeniu sa podarilo tieto preddavky zúčtovať a vyrovnať vo výške 1,55 mld Kč. SPP Bohemia v súčasnosti

ešte dlhuje

400 mil. Kč, ale keďže túto likviditu nemá z čoho v tejto chvíli zaplatiť, SPP má možnosť získať v uvedenej hodnote akcie plynárenských spoločností, prípadne uhradiť poplatky za skladovanie plynu v zásobníku Dolné Bojanovice. Snahou SPP je však získať skôr likvidné kešové prostriedky, teda tých 400 mil. Kč. V prípade, že to nebude z hľadiska likvidity SPP možné, potom sa prikročí buď k preskladovaniu, alebo k získaniu akcií. Pripomínam, že ide o dohodu dvoch subjektov, takže otázka rýchlosti riešenia problému je smiešna.

Návrh na zvýšenie cien plynu, ktoré postúpilo Ministerstvo hospodárstva SR na rezort financií, ministerstvo financií zamietlo. Jedným z dôvodov sú výhrady k sponzorským a reklamným

aktivitám štátneho podniku SPP. Tým, že má monopolné postavenie na trhu, netreba vraj zviditeľňovať jeho imidž.

- My platíme cez odvody do štátneho rozpočtu viac ako 80 percent svojich ziskov. Keby štát vedel rozdeliť tieto prostriedky tým organizáciám, ktoré ich potrebujú, a ktoré sa na nás obracajú ako na najväčší a svojím spôsobom aj ziskový podnik, tak by sme nemuseli na tieto činnosti dávať. Na obyvateľov, ktorí používajú zemný plyn, trvalo doplácame. Keďže nakupujeme plyn drahšie a lacnejšie ho predávame, aj to je možné považovať za sponzorstvo. Ide o 3 mld. Sk pre obyvateľstvo a 10 mld. Sk pre výrobnú sféru v tomto roku. No toto naše

„hlavné sponzorstvo“

nikomu neprekáža. Skôr naopak, keď povieme, že sa chceme vyrovnať ekonomickým podmienkam, tak je každý proti.

A aký je váš názor na tvrdenia, že SPP ako monopolný dodávateľ nemusí bojovať o zákazníka?

- My sme síce monopolný distributér plynu, ale odstránenie deformácií cien energií, ktoré požaduje aj EÚ, vytvorí priestor na to, aby si mohol odberateľ vyberať. Veď už dnes je diskusia o tom, čo je výhodnejšie, ktorý spôsob vykurovania, či elektrina, plyn alebo propán-bután. Istým spôsobom tu už ide o konkurenciu, a tá po zreálnení cien začne silnieť. Treba sa tiež pripraviť na otvorenie sa trhu, vstup tretích strán do obchodu s plynom. Ešte by som rád dodal, že v plynárenstve sú činnosti, kde SPP nie je monopolom. Napríklad budovanie paroplynových cyklov či zavádzanie vozidiel na stlačený zemný plyn. Keďže pre SPP znamenajú práve tieto aktivity perspektívu do budúcnosti, už dnes je treba oslovovať a získavať potenciálnych zákazníkov a partnerov.

Sponzorské a reklamné aktivity SPP sú však už dlhší čas tŕňom v oku nielen ministerstva financií.

- Samozrejme, za každou požiadavkou na reklamu je veľa lobingu. Tomu daj, tomu nedaj, tomu daj toľko, tomu však menej. To je zasa ďalší problém. Tento postup sa dá napraviť iba vtedy, keď sa budeme môcť riadiť svojou stratégiou, do ktorých oblastí budeme dávať prostriedky. Myslím na šport, kultúru, zdravotníctvo, charitu. Ja chcem, aby sa o tom diskutovalo. Veď keď som stretol ministerku financií na koncerte Ľubice Vargicovej na Bratislavskej hudobnej jari, myslím, že sa na mňa nemračila, keď zistila, že je tam podpora SPP. Niekto je športovec, niekto milovník umenia. Všetci poukazujú na aktivity SPP. Sú tu však ďalšie veľké organizácie, ktoré spolu s nami sponzorujú akcie. Ja ich nebudem menovať, ale ide o veľké finančné inštitúcie, aj so štátnou účasťou, sú to ďalšie monopoly a štátne podniky a keď sú výhrady iba proti SPP, jednoznačne

ide o účelovosť.

Budem rád, ak sa bude používať rovnaký meter na všetkých. Navyše, takéto aktivity, a to zdôrazňujem ešte raz, nie sú v rozpore so zákonom. Je však zaujímavé, že kritika sa netýka prostriedkov na reklamu dcérskych spoločností SPP. Napríklad jedna zo spoločnosti, ktorá sa zaoberá prevádzkovaním siete GSM, je stále spoločnosťou so štátnou účasťou. Keď si pozrieme výšku reklamného balíka a kam ide, do ktorých médií, je to zase o tom, že niekomu prekáža reklama SPP do určitých médií, ale už mu „nevadí“ reklama dcéry či vnučky SPP do jeho vlastných médií.

Zdena Rabayová