Daňové úľavy nie sú magnetom

Podnikateľské zrkadlo dvojročnej práce vlády

Daňové zvýhodnenie patrí v rebríčku priorít zahraničných investorov pri vstupe do tej-ktorej krajiny na piatu až deviatu priečku. Vláda SR aj napriek tomuto faktu stavila pri lákaní zahraničného kapitálu práve na túto kartu. Jednak preto, lebo je to najjednoduchšie, ale aj preto, lebo takto sa vari najhlasnejšie dá deklarovať záujem o zahraničný kapitál. Nik však nevstupuje na trh inej krajiny s tým cieľom, aby ušetril na daniach, ale preto, aby rozvíjal svoj predmet podnikania, získal trhy, pracovnú silu, skrátil vzdialenosti svojho výrobku k zákazníkovi. A to je o niečom inom ako od daniach. Výsledkom jednostrannej orientácie vlády na daňové zvýhodnenie zahraničných investorov je ich váhanie a z toho vyplývajúce podkapitalizovanie ekonomiky. Po minulé roky vstup zahraničných investorov stagnoval, prípadne rástol pomaly, no v roku 1999 dokonca ich objem medziročne klesol (bližšie v grafe) napriek novej vlne úľav. To dáva odpoveď na otázku, kde sa stala chyba. Mozaiku problémov dopĺňajú názory manažérov a podnikateľov na podnikateľské prostredie na Slovensku. Nemožno ho bagatelizovať, hoci ide o názory, pretože vyjadrujú konkrétne skúsenosti z praktického života (bližšie graf). Rozhodnosť vlády urobiť nepopulárne opatrenia, menový vývoj a zahraničnopolitický kredit SR, hoci ich podnikatelia hodnotia prevažne pozitívne, samy osebe nestačia na prilákanie investorov. Treba v nich vidieť skôr nevyhnutnosť,

pud sebazáchovy

vlády ako výsledky koncepčného pôsobenia vlády. Pri rozhodnosti a makroukazovateľoch si navyše treba všimnúť aj ich smerovanie: za rozhodnosť vždy zaplatili občania a podnikatelia, no pritom rezorty si svoje nadsadené finančné požiadavky na štátny rozpočet vždy, skôr či neskôr, presadili. Z toho vidno princíp nepopulárnych opatrení vlády: len nie voči sebe samej, iba voči druhým...

Najhorším vysvedčením SR je to, že pretrváva politizácia ekonomiky. Je pochopiteľná, pretože práve sa dostávajú do privatizačného zoznamu lukratívne prirodzené monopoly. A vláda, napriek snahe, ktorú jej nemožno uprieť, nedokázala prijať také mechanizmy a opatrenia, ktoré by vylúčili podozrenie z klientelizmu. Napokon, padali už na tom aj ministerské hlavy. Snaha politikov finančne profitovať z ich funkčného postavenia, či už ide o politické strany alebo jednotlivcov, je zrejmá, dokonca verejná. Tento ukazovateľ vari najlepšie ukazuje motívy Slovákov vstupu do politiky. Pritom priam zaznávaná je úloha nezávislého auditu pri hodnotení manažérov, ktoré sa vyťahujú skôr účelovo, ako by sa mali stať zaužívaným nástrojom transparentnosti.

Kriminalizácia

podnikania zo strany štátnej správy a skúsenosti podnikateľov v tejto oblasti dokazujú pretrvávajúcu nadradenosť štátnych úradníkov voči podnikateľom. Zároveň aj potvrdzujú nevyhnutnosť zredukovať a zefektívniť štátnu správu a urýchliť kroky pri reforme verejnej správy. Práve to sú oblasti, ktoré vláda sama iniciovala, ale v súčasnosti koaliční partneri paradoxne kladú najväčší odpor.

Skutočnosť, že sa podľa podnikateľov zhoršuje všeobecný rámec podnikania v SR, to je zrkadlo neriešených problémov v oblasti vymáhateľnosti súdnych rozhodnutí, stagnáciu práce súdnictva. Namiesto jeho plynulého chodu podnikatelia a občania poznajú súdnictvo SR z káuz budova Najvyššieho súdu, sudcu Štefanka alebo poľovačka na Lexu. Z veľkých káuz, ktoré táto vláda sľubovala vyriešiť, však doteraz neuzavrela

ani jednu kauzu

a nepotrestala ani jedného údajného zločinca. Malá názorová analýza podnikateľov zdôrazňuje otázku, či sa vláda môže pri svojom blížiacom sa polčasovom bilancovaní podnikateľom s čistým svedomím pozerať do očí. Hoci hodnotí vybraté ukazovatele za minulý rok, ani v tomto sa veľa nezmenilo.

Peter Višváder