Neonacisti dvíhajú päste

Rozmach pravicového extrémizmu v NSR rizikom pre Európu

Až keď masovou nezamestnanosťou gniavené východné Nemecko pripustilo, aby tam dezorientovaná neonacistická mládež začala vytvárať zóny bez cudzincov a bez opačne politicky orientovaných, zostrila nemecká polícia postup voči týmto extrémistom. Najprv však musel vybuchnúť granát na düsseldorfskej železničnej stanici, ktorý zranil 9 imigrantov z niekdajšieho ZSSR a zabil jedno ešte nenarodené dieťa. Verme, že tlak médií a demonštrácií nemal tentoraz úspech len preto, že šesť zranených je židovského pôvodu a stigma holokaustu leží na nemeckom nacizme – všetky životy, aj Turkov, Kurdov či Angolčanov sú rovnako cenné.

Hoci polícia v sobotu zadržala v niekoľkých východonemeckých mestách deväťdesiat pravicových extrémistov, najmä sympatizantov neonacistickej Nacionálnej demokratickej strany (NPD), neznamená to, že sa tým končí jej laxný postoj k teroristickej pravici. Pozorovatelia zaznamenávajú, že v porovnaní s niekdajšími policajnými zásahmi proti teroristickej ľavici Rote Armee Fraktion (RAF), postupuje teraz polícia voči neonacistom v rukavičkách, čo znamenite povzbudzuje ich sebavedomie, razantné aktivity a rozmach členskej základne. Pritom počas 20 rokov teroristických akcií zabila RAF 33 ľudí, neonacisti za 10 rokov od zjednotenia Nemecka majú už na konte vyše 100 obetí. NPD má podľa odhadov 6-tisíc členov tvrdého jadra, Mladí nacionálni demokrati 350, v tzv. slobodných kamarátšaftoch sa združuje vyše 150 skupín s 2200 neonacistami. Ostro rasistická a nacisticky založená organizácia skínhedov s veľavravným názvom Krv a česť má asi 240 členov a organizuje tzv. skínkoncerty a predaj CD platní s cieľom získať mladých ľudí pre pravicový extrémizmus. Pol tisícky členov má Pomocná organizácia pre nacionálnych politických väzňov (HNG) – tá podporuje odsúdených zabijakov ako Kay Diesnera, ktorý zavraždil policajta. Je to účinný spôsob, ako udržať extrémistov a ich rodiny vo sfére vplyvu neonacistov. Medzi početnými spolkami a organizáciami extrémnej pravice sa vyníma aj Nacionálno-demokratický vysokoškolský zväz (NHB), ideové pracovisko NPD, ktorý vymyslel aj spomenutú akciu Oslobodené zóny.

Sociálny humus

Čo to sú „oslobodené zóny“? V magazíne Der Spiegel o nich hovorí Jörgen Hograffi: „Obávam sa, že v niektorých častiach krajiny sa skínhedi stali hlavnou silou. Keď prechádzate malými mestami a dedinami, označujú tam tieto oblasti za oslobodené pásma. Môžu si robiť, čo chcú. Polícia proti nim nezakročí. Radový občan si takpovediac neškrtne. Takže ide o celkom neúnosnú situáciu, ktorá podnecuje krajne pravicových extrémistov k ešte väčším násilnostiam ako predtým.“ Za demonštráciu sebavedomia neonacistov sa považuje januárový pochod NPD cez berlínsku Brandenburskú bránu, ktorým vyjadrili svoju nenávisť k výstavbe pamätníka obetiam holokaustu v hlavnom meste Nemecka. Akosi symbolicky povolili súdne úrady pochod – deň pred 67. výročím príchodu nacistov k moci.

V Nemecku, najmä jeho východnej časti, neuplynie deň, aby neonacisti nenapadli, nezmrzačili alebo nezavraždili imigranta, ktorý tam prišiel hľadať obživu, únik z ekonomickej či politickej mizérie svojej rodnej krajiny, alebo aby hákovými krížmi nezneuctili židovské hroby. „Oslobodené zóny“ od cudzincov, farebných, Židov, bezprístrešných je najnovší neonacistický vynález, ktorým ekonomicky tvrdo postihnuté oblasti reagujú na biedu nemeckého zjednotenia, ktorá sa odohráva už osem rokov na úkor východných krajín NSR. Vyše milión ľudí je na východe bez práce, z toho veľa mládeže bez šancí. Je to sociálny humus, ktorý svojho času posadil aj Hitlera v Nemecku do sedla. Politické miesta sa utešujú: Je to vraj dočasné, až sa tam ekonomika vzchopí a ľudia v niekdajšej NDR zabudnú na deformácie totality a začlenia sa do demokracie, podpíli to konár pravicovému extrémizmu. Ten sa však rozrastá aj v západných krajinách NSR i štátoch, ktoré nemali berlínsky múr – v Rakúsku, Taliansku, vo Švédsku, v Portugalsku, Británii – zato však majú neodbytnú nezamestnanosť a začínajú stavať najrôznejšie múry proti cudzincom.

Zamat polície a súdov

Pozoruhodná je reakcia ekonomickej sféry. Na jednej strane je pre ňu celkom príjemné, že nenávisť ľudí, vyčlenených z hospodárskeho procesu, sa neobracia proti liberálnemu trhovému systému, ale proti cudzincom, ktorí „kradnú prácu“, hocijako špinavú a zle platenú. Na druhej strane predstavitelia podnikateľskej sféry prostredníctvom ministra hospodárstva Wernera Müllera vyjadrili obavu, že „vlna násilia krajnej pravice poškodí zahraničné investície vo východnej časti Spolkovej republiky, kde takmer denne dochádza k útokom proti cudzincom“. Nepríjemné sú aj obavy kvalifikovaných zahraničných odborníkov, ktorých chce Nemecko získať najmä pre rozmach svojej informatiky - nechcú v Nemecku riskovať neonacistické útoky. A nemusia to byť len tmaví Indovia či Rusi. V noci na sobotu zbili a skopali v Jene skínhedi dvoch holandských študentov. Tí si ich dovolili na autobusovej zastávke požiadať, aby nezdravili zdvihnutou pažou a nerevali „Sieg, Heil!“

Nemecká polícia i súdy zväčša zbavujú xenofóbny, rasistický a antisemitský teror jeho politického náboja a zaraďujú kauzy do kategórie mladíckeho bitkárstva. Ani politici nie sú priveľmi náchylní prijať radikálne opatrenia, hoci silnejú požiadavky na zákaz NPD i ďalších neofašistických spolkov. Argument? Nemalo by to vraj zmysel, neofašisti by sa stiahli do ilegality, a boj proti nim by to len sťažilo. Spolkový minister vnútra Otto Schily (SPD) tvrdí, že všetko nemožno ponechať len na políciu, bariéru voči neonacistom musí vytvoriť verejnosť. Možno najmä preto, že polícia je v tomto smere nespoľahlivá. A to už od prvej vraždy, ktorú skínhedi spáchali pred desiatimi rokmi v brandenburskom Eberswalde, keď tam skopali na smrť zmluvného angolského robotníka Amadeua Antoniua pred ľahostajnými očami troch policajtov. V takom prostredí je len prázdnym gestom vypísať za pomoc pri vystopovaní atentátnikov z düsseldorfskej stanice odmenu 120-tisíc mariek. „Vybonzovať“ teroristov by mohol vari len samovrah.

Export NS88

Úrady považujú za prirodzené, že neonacisti využívajú koncerty populárnej hudby na šírenie nacistickej propagandy. Hudobné skupiny, ktoré sa volajú Cyklon B, Gestapo či Zillertalskí poľovníci na Turkov (Zillertaler Türkenjäger), verejne vystupujú a šíria rasovú nenávisť. NPD pochopila význam internetu, na ktorom sprístupňuje neonacistickú ideológiu. Na internetových sajtoch sa pravicoví extrémisti zdravia „NS88“, čo znamená Nacionálny socializmus a Heil Hitler – osmičkou v abecede je práve písmeno H.

V júni tohto roka rozhodlo predstavenstvo NPD na tajnom zasadnutí založiť vo Švajčiarsku svoju odbočku. Export neofašizmu, ktorý má smerovať aj do Rakúska a talianskeho Južného Tirolska, zdôvodnil hovorca NPD Klaus Beier veľmi zreteľne: „Chceme dať všetkým ľuďom s nemeckou kultúrou a jazykom politickú vlasť.“

Jaroslav Brabec