Peniaze nie sú všetko, chce to iniciatívu

Stav v slovenskej ekonomike pripomína jednu ruskú rozprávku o lampách. Do domu zaviedli elektrinu, zapojili niekoľko žiaroviek a keď zažali svetlo, až vtedy videli, aký u nich vládne neporiadok. Tento príklad s obľubou používa bývalý politik, ekonóm - praktik a podnikateľ Ing. Ivan Čarnogurský, riaditeľ spol. s r. o., International Project Engineering Consult Ltd. (IPEC), ktorého sme navštívili po bilancovaní ich hospodárskych výsledkov prvého polroka tohto roka.

Ste známy výrokom o súčasnej vláde, ktorá podľa vás nemá pre ekonomický rozvoj Slovenska žiadnu víziu. Stále ste toho názoru?

- Naša spoločnosť musí v súčasnosti zvládnuť jeden mimoriadne dôležitý krok pre slovenské hospodárstvo, a to je nadviazať sa na európske hospodárstvo. V tomto smere nemám absolútne žiadne výhrady voči všetkým krokom, ktoré vláda v tomto smere robí. Vstup do OECD, všetky rokovania, aproximácia všetkých možných právnych noriem, EÚ, to je všetko potrebné urobiť a ja ako praktik musím potvrdiť, že bez toho by sme sa ani ekonomicky nepohli. Mohli by sme

sa roztrhať

a mohlo tu byť všade veľa superšikovných Slovákov, rozvoj by neprišiel. Celý tento makroekonomický rozvoj vytvára doslova v makroekonomickej rovine iba určité podmienky, stabilitu, ale makroekonomický rozvoj priamo nerieši spoločenský a hospodársky rozvoj, čiže konkrétnu mikroekonomiku s terciárnou sférou a so všetkým čo na to nadväzuje. Organizovať makroekonomiku a neorganizovať mikroekonomiku, tak to jednoducho nejde a nebude to dlho fungovať. A to kritizujem, že sa vláda a orgány štátnej moci v tejto chvíli cieľavedome nezaoberajú hospodárskym rozvojom Slovenska. Tým rozvojom, ktorý zabezpečí tomu polmiliónu nezamestnaných robotu, ktorý zabezpečí vôbec nejaké vnútorné, rozvojové programy, ktorý zabezpečí pracovné príležitosti či výrobné programy a v konečnom dôsledku aspoň trochu slušný život slovenským občanom.

Môžete tieto tvrdenia dokumentovať na konkrétnom príklade?

- Môžem a zoberiem si na pomoc agroturistiku. Stále sa z najvyšších miest a ministerstiev deklaruje potreba agroturistiky a cestovného rozvoja, ale nikto pre to nerobí

absolútne nič.

Nehovorím, že to má organizovať predseda vlády alebo minister hospodárstva, ale tá reťaz štátnej moci, ktorá má 32-tisíc úradníkov, a tí by mali vedieť a chcieť niečo robiť. A ak sa pýtate prečo sa nič nerobí, nik vám nedá odpoveď, a to od Medzilaboriec začnúc až po Malacky.

Je zaujímavé, že vy ste odišli z vysokej politiky a pohybujete sa v reálnej rovine. Ste praktikom - ekonómom, podnikáte, viete čo máte robiť a aj to robíte vo vašej firme.

- Nie sme výnimkou, to čo my robíme, môže robiť každý. Dá sa všetko, ale treba to chcieť a vedieť. Chcieť rozvoj, a to sa musí stať víziou vlády. Premiér a ministri sa musia rozhodnúť, či ten a ten druh činnosti je treba organizovane uprednostňovať, pomáhať mu, proste robiť či už legislatívne alebo organizačné a iné podmienky, aby sa mohlo to či iné odvetvie realizovať. Dá sa robiť aj individuálne, ako to my robíme, ale nie každý to zvládne. Sme ľudia, ktorí sú zorientovaní v situácii u nás, poznáme všetky prepojenia a dokážeme robiť aj

bez pomoci vlády.

Tak to aj robíme. Nepotrebujem vládu ani na jeden z tých projektov, ktoré sme už zorganizovali.

Spomínate, že nepotrebujete pomoc vlády. Ale mnohí, aj podnikatelia akoby sa bez vlády a štátnych úradníkov ani nemohli zaobísť.

- Budem konkrétny. Aj naša firma je členom Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska. Nedávno bolo valné zhromaždenie v Banskej Bystrici. Bolo tam tristo delegátov, všetko riaditelia, majitelia firiem a všetci sa zaoberali iba jednou myšlienkou, či štát uvoľní tri, alebo štyri, alebo nič, alebo len jednu miliardu korún na bytovú výstavbu a potom, že sa bude dať podnikať v oblasti stavebníctva, že to bude fungovať. Ja som sa v mojom príspevku dovolil obrátiť k delegátom s poznámkou. Hovorím, páni toto sa volá Zväz stavebných podnikateľov a nie Zväz stavebných dodávateľov. Tak čo si stále myslíte, že máte stáť s natrčenou rukou kdesi pri vrátnici ministerstva výstavby a čakať, či vám do tej ruky niečo dajú a potom už poviete, my to prestaviame. To sú deformácie v rozmýšľaní, tí ľudia si stále myslia, že keď štát neuvoľní peniaze na bytovú výstavbu, že sa nebudú byty stavať. Stará sa štát v Rakúsku, Nemecku atď. o peniaze na výstavbu bytov? Nie, štát iba vytvára pre podnikateľov podmienky.

Nedávno ste povedali, že dokonca peniaze nie sú pri podnikaní vždy až také podstatné.

- Pri väčšej investičnej výstavbe tam peniaze vôbec nie sú potrebné, veď štát ani nám nedá ani korunu, naopak, štát nám iba robí problémy. Peniaze si treba zohnať, a na to existujú rôzne spôsoby. Mám opäť konkrétny príklad. Končíme fabriku v Trnave, so skutočne High technology. Ide o produkciu moderných jednoúčelových procesorov. U nás platí zákon či vyhláška o certifikácii výrobkov z dovozu. A teraz nám nejaká

dutá hlava povie,

že to vysoko moderné technologické zariadenie do fabriky nie je možné doviezť, lebo to nemá certifikáciu. No to vám ostane rozum stáť. Teraz musíme cez ministerstvo financií vybavovať výnimku, aby bolo možné začať výrobu vo fabrike. Sú na svete dve takéto fabriky. Jedna je v Mexiku a zásobuje elektrotechnický priemysel celého západného pobrežia, a to od Kanady až dole po Južnú Ameriku. A druhá bude v Trnave, a tá bude zásobovať štáty od Poľska po Juhosláviu, Bulharsko, Rumunsko, Rakúsko, Nemecko všetko. A tu nejaký úradník má o tom rozhodovať, či to spĺňa podmienky certifikácie. Je to proti rozumu.

Načreli sme do problematiky tzv. priemyselných parkov. Veľa sa o nich vraví napríklad na Záhorí.

- Je to zaujímavá myšlienka. Ja som tiež vnímal priemyselné parky či zóny, viac-menej ako propagandistickú záležitosť. Priemyselné parky sú však dnes základom moderného rozvoja nielen v Európe a v Spojených štátoch, ale vôbec vo vyspelých krajinách. Prečo? Pretože tí jednotliví výrobcovia majú vďaka technológii možnosť spájať sa v rámci priemyselného parku do veľkého celku na to, aby boli ekonomicky a organizačne rovnocenní veľkým producentom. V tom je vlastne podstata priemyselných parkov, že tvoria ho jednotlivci, ale

produkuje a existuje

ako celok, s maximálnou podporou bánk a iných inštitúcií. Naši štátni úradníci to však zrejme zatiaľ stále berú iba ako propagandistickú vec.

Ako sa vám podarilo „dotiahnuť“ k nám veľkých zahraničných hráčov, investorov? Vy im v tom účinne pomáhate a staviate fabriky.

- Myslím si, že my sami nie sme schopní sem pritiahnuť veľké koncerny, veľkých investorov. Veľké západné firmy na rozdiel od našej vlády vízie svojho rozvoja majú a každý z tých koncernov presne vie čo bude kde robiť o pár rokov, za akú cenu a s akými nákladmi. Navyše, Slovensko je v Európe naozaj nepreskočiteľný a neodmysliteľný bod. Oni v rámci svojej vízie sem prichádzajú a podnikajú. Samozrejme, musia mať na podnikanie potrebné podmienky. Napríklad fabrika Invencies patrí do elektrotechnického koncernu, ktorý má obrat 16 mld. USD. A pritom sa chvália, že ich najťažší výrobok váži dve kilá, tak to je čo povedať, ,je to elektrotechnická superšpička. Keď sa rozhodli, že túto fabriku na jednoúčelové mikroprocesory budú tu stavať, tak pobehali všetko - cez južné Poľsko, Tešínsko, severovýchodnú Moravu, Slovinsko, Slovensko až po Poprad, Maďarsko a Rakúsko. Po polročných analýzach v jednotlivých krajinách ich vedenie - v štáte Ohio (USA) majú centrálu - rozhodlo, že to bude jednoznačne na Slovensku. Potom sa začalo druhé kolo akéhosi výberového konania na Slovensku, a tu už mala na výber lokality vplyv hlúposť alebo chytrosť miestnych činiteľov. Po rôznych miestnych rokovaniach a peripetiách, ktoré boli niekedy

až komické,

sa to celé skončilo v Trnave, kde magistrát pod vedením, musím povedať veľmi osvieteného primátora Štefana Bošnáka rozhodol, že nebude žiadne sterilné diskutovanie, žiadne kľučkovanie, žiadne chytráčenie. Fabriku potrebujeme, tak im predajme pozemok a hotovo. Predali im tri hektáre a veľmi moderná fabrika je po krátkom čase na svete a stovky Trnavčanov budú mať prácu.

Takto happyendom zrejme nekončia všetky akcie.

- Samozrejme, že nie a môžem to dokumentovať na príklade Stupavy. V rámci priemyselného parku pre Volkswagen, ktorý je tiež v tejto chvíli do značnej miery ohrozený alebo brzdený, pretože doteraz nie je definitívne v tejto chvíli jasné, kde by to malo byť. Prišli sme s ponukou, s pozemkom, priamo na okraji Stupavy. Pre Volkswagen sme potrebovali mať nejaký doklad, že to tam môže byť. Presvedčil som primátora, že pokiaľ nebudeme mať zmluvu o budúcej zmluve, tak naozaj ťažko môžem presvedčiť vedenie nemeckého koncernu, aby sa rozhodli pre Stupavu. Musím povedať, že osvietený primátor si dal povedať a podpísali sme zmluvu o budúcej zmluve, teda, keď to my vybavíme a keď sa Nemci rozhodnú pozitívne, tak sa to tam budeme stavať a že mesto im predá pozemok. Nemci zmluvu zobrali vážne, pretože primátor je pre nich autorita a rozhodli sa, že to budú stavať v Stupave. Na to však začali poslanci mestského zastupiteľstva jednoducho

strieľať na primátora,

že ako si on dovolil vôbec podpísať zmluvu o budúcej zmluve a čo keby tá firma teraz žalovala Stupavu atď. Prizvali ma na zastupiteľstvo, dve hodiny som tam poslancom vysvetľoval, že keby primátor nebol tú zmluvu s nami podpísal, tak žiadna fabrika v Stupave by v tejto chvíli nebola predmetom diskusie a že by nebolo žiadne zamestnanie pre stovky a stovky Záhorákov. To im vôbec nijako nepomohlo a jednomyseľne odhlasovali uznesenie, ktorým pokarhali primátora a dali mu vážne varovanie, že porušil neviem aké poriadky.

My sa neraz správame extrémisticky. Niekomu prekáža americká či nemecká firma, inému napríklad Devín banka atď.

- Veci v súvislosti s Devín bankou nekomentujem. Nebudem bližšie o jej aktivitách hovoriť. Radšej budem opäť konkrétny, pretože som v kontakte s priemyselnými projektmi po celom Slovensku a dozviem sa všeličo. Napríklad v tejto chvíli prebieha na Slovensku jeden obchodný šturm, doslova totálny útok - odkupovanie skoro celého jedného odvetvia ruskými investormi a myslím si, že celý obchod prebehne veľmi rýchlo. Rusi sami hovoria, že keby bola na Slovensku ruská banka, tak by to malo celé oveľa rýchlejší a aj by som povedal finančne dôležitejší alebo vážnejší priebeh.

Náš rozhovor sme začali konštatovaním o absentovaní vízie súčasnej vlády. Aká je vízia rozvoja spoločnosti IPEC?

- Máme a aj ja osobne mám víziu rozvoja našej firmy. Pritom vychádzam z určitých matematických postupností a objemov a z tvrdej ekonomickej analýzy. Päť rokov, ktoré pôsobíme na slovenskej hospodárskej scéne v tejto pozícii investora a organizátora hospodárskeho rozvoja, tak to je päť rokov vzostupu. Naozaj z roka na rok sa zväčšujú naše výstupy. Aj to ma presviedča, že trend alebo boom priemyselného rozvoja vďaka ktorému dosahujeme aj my spomínané pozitívne výsledky, je tu prítomný. To však znamená pre republiku, že sa musíme maximálne

otvoriť svetu,

doma sa otvoriť a zapojiť do tohto boomu. Naša spoločnosť sa snaží takto správať a sme aj otvorení aj konkrétne zapojení do rozvoja. Osobne si navyše myslím, že priemyselný rozvoj bude v tomto a v ďalších rokoch ešte prudší, ešte výraznejší. My už dnes ročne robíme a zabezpečujeme akcie asi za trištvrte miliardy rozpočtových nákladov, všetko významných nových investícií na Slovensku. Keď zoberiete, že to sú všetko stredné fabriky rádovo pre 500 ľudí a rozpočtový náklad ich stavebnej časti neprekračuje 200-300 mil. Sk, tak mi vychádza, že je to asi 4 - 5 fabrík za rok, ktoré musíme mať trvale rozpracovaných. Chceme sa rozvíjať, mať vzostupnú tendenciu, takže už na rok by sme chceli zabezpečovať a stavať viac fabrík. Hneď ako sa v tomto štáte podarí rozhýbať výstavbu spomínaných priemyselných parkov, tak rátam s tým, že naše objemy by mali stúpnuť už v roku 2001 na 1 mld. Sk, neskôr na 2 mld. Sk. A to by už bol práve taký trend nášho rozvoja, aký tu na Slovensku potrebujú podnikatelia i občania a ja pevne verím, že vláda a kompetentné orgány nebudú v tomto procese klásť prekážky, ale naopak, podporia všetkými možnými prostriedkami podnikanie na Slovensku.

Jozef Kunik