Vysoká návratnosť investícií

Program má význam až vtedy, keď sú prostriedky

Vládny program veľmi presne definuje svoje zámery, medzi ktorými nechýba ani zásada o hlbšom prepojení vedy s podnikovou sférou a posilňovanie vedy na vysokých školách. Ibaže podstatná časť vedcov poznamenáva, že je celkom zbytočné formulovať vedecké programy, pretože chýbajú zodpovedajúce prostriedky. Ťažko ich môže uspokojiť odpoveď, že návrh je síce kvalitný, ale pre obmedzené finančné prostriedky sa nemôže realizovať. A tak mnohých prepadá beznádej, iní odišli pracovať do zahraničia. Plat mladého vedeckého pracovníka (teda po získaní vedeckej hodnosti či vedecko-akademického titulu) je natoľko nízky, že nepostačuje na založenie rodiny. Avšak ani platy skutočných vedeckých špičiek, profesorov, doktorov vied a vedúcich vedeckých pracovníkov nie sú - ak nesedia súčasne na dvoch či viacerých stoličkách - nijako výrazne nadpriemerné (hrubý mesačný príjem vrátane osobného ohodnotenia býva v týchto kategóriách zvyčajne v rozpätí 12-tisíc až 16-tisíc Sk), pričom ide o ľudí, ktorí sú plne kompatibilní so svetovou špičkou. Vo svete majú prístupy vlád k vede a výskumu rôzny charakter. Vari najsilnejší argument na podporu základného výskumu je, že tie krajiny, ktoré podstatne investovali do základného výskumu, po istom čase majú najlepšiu návratnosť v celkovo investovaných prostriedkoch. Podpora vedy a výskumu je na Slovensku značne poddimenzovaná, aj keď každoročne sa na túto oblasť venuje približne 6 mld. Sk.

Podľa dostupných údajov Slovenská republika vynaložila v roku 1998 na rozvoj vedy a výskumu 0,86 percenta z vytvoreného hrubého domáceho produktu (HDP), kým napríklad v Česku to bolo 1,18 percenta HDP a v členských krajinách EÚ v priemere 1,83 percenta HDP. Na jedného obyvateľa predstavovali výdavky na vedu na Slovensku 79,3 USD, v Česku 154,9 USD a v štátoch EÚ 375,3 USD. U nás je to takmer pätinový podiel na priemerných výdavkoch krajín EÚ. Pritom je exaktne známe, že podpora v krajinách EÚ je v porovnaní s ďalšími členmi triády - USA a Japonsko - jednoznačne najnižšia. Ak porovnáme podporu vedy a výskumu v niektorých krajinách, prekvapí nás, že v európskom regióne je na prvom mieste Švédsko (viac ako 3,5 % HDP) nasledované Francúzskom, Nemeckom a Fínskom (viac ako 2 % HDP). Prehľad završuje Portugalsko a Grécko, kde je podpora najmenšia. Slovensko sa pohybuje v zóne najmenšej podpory.

Slovenskú vedu a vývoj zásadne ovplyvnil pokles počtu výskumníkov a finančné možnosti. Aj preto dnes naša veda dosahuje štvrtinovú až polovičnú úroveň z roku 1989. Podľa prognostikov situácia by sa mohla zmeniť po prijatí zákona o podpore vedy a techniky. Slovenský parlament by sa k nej mal vyjadriť na jeseň.

Eleonóra Bujačková