Ekonomický rast v peňaženkách zatiaľ necítime

Optimizmus potvrdí (?) až zasadnutie Bankovej rady NBS

V druhej polovici uplynulého týždňa oznámil Štatistický úrad čísla charakterizujúce júlový vývoj inflácie v SR. V porovnaní s júnom sa podľa ŠÚ SR maloobchodné ceny nezmenili a medziročná miera inflácie klesla na 9,2 % z júnových 15,4 %. Teda oproti júnu sa jej hodnota znížila o 6,2 %. Na medziročnom zvýšení maloobchodných cien o 9,2 % sa podieľali najmä vyššie ceny bývania, vody, elektriny plynu a iných palív (22,4 %), dopravy (o 13,4 %), vzdelania (o 8,3 %) a zdravotníctva (7,6 %). Napriek tomu, že potraviny a nealkoholické nápoje sú medziročne drahšie o 3,4 %, tieto komodity pôsobili skôr stabilizačne. Či to tak bude aj v nasledujúcich mesiacoch, bude závisieť od toho, ako sa tohtoročné sucho prejaví na výpadku úrody poľnohospodárskych produktov. Relatívne nízka miera inflácie nie je prekvapením - júlové maloobchodné ceny sa porovnávajú s ich úrovňou presne pred rokom, keď výrazne narástli ako dôsledok vládou prijatého balíčka ekonomických opatrení v júni uplynulého roka. Vlaňajšia júlová miera inflácie dosiahla 13,6 %, keď sa oproti predchádzajúcemu mesiacu zvýšila o 6,5 %, pritom regulované ceny sa zvýšili o 20,7 % a na raste spotrebiteľských cien sa podieľali 4 %, teda podstatne. V nasledujúcom mesiaci, v auguste, vzrástla miera inflácie na 14,4 % a v ďalších mesiacoch už bola relatívne stabilizovaná. Aj to dáva nádej, že miera inflácie bude aj v nasledujúcich mesiacoch jednociferná.

Medziročne významne vzrástli ceny spojené s bývaním. Na ich raste sa podieľa hlavne zvýšenie regulovaných cien nájomného o 70 % od začiatku tohto roka (týka sa asi 15 - 20 % domácností) a zvýšenie cien plynu a elektriny. V januári tohto roka sa regulované ceny zvýšili o 9,7 %, vo februári o 11,6 %, v marci o 0,3 % a v nasledujúcich mesiacoch to bolo iba 0,1 %. Keďže ministerstvo financií zamietlo návrh SPP zvýšiť ceny plynu, možno predpokladať, že táto komodita sa v nasledujúcich mesiacoch nebude podieľať na raste miery inflácie. Rovnako by to malo byť aj s elektrickou energiou. O tom, či ceny v doprave budú tlmiť alebo akcelerovať infláciu, rozhodne v hlavnej miere vývoj na svetových finančných a komoditných trhoch. Keďže je málo pravdepodobné významnejšie kolísanie kurzu koruny oproti referenčnému euru (ohroziť by ho mohla najmä vnútropolitická nestabilita), na ďalší vývoj cien ropy, a teda aj benzínu bude vplývať hlavne vývoj kurzu EUR/USD. Veľa zrejme napovie aj to, či posledné náznaky spomalenia rastu americkej ekonomiky budú pokračovať.

Vzhľadom na to, čo sme uviedli, možno očakávať, že miera inflácie na konci roka sa bude pohybovať v rozpätí 8,8 - 9,9 %, ako to uvádza centrálna banka v revidovanom menovom programe. Pritom zvyčajne opatrná NBS sa prikláňa skôr k dolnej hranici tohto pásma. Či sa tieto očakávania splnia, napovie rozhodnutie septembrového zasadnutia Bankovej rady Národnej banky Slovenska o výške základných úrokových sadzieb. Ich zníženie by znamenalo uvoľnenie menovej politiky a dobrý signál aj pre vývoj inflácie. Dopytová inflácia pravdepodobne nebude ani naďalej významná - kúpna sila obyvateľstva zrejme výraznejšie neporastie. Ekonomický rast, aj keď skromný, zatiaľ v peňaženkách veľmi nepocítime. Vývoj na maloobchodnom trhu to zatiaľ potvrdzuje.

Anton Legéň