Splnené Putinove želania

Vláda sa však napriek pochvalám zahraničia nemá dôvod usmievať

Kabinet ruského prezidenta Vladimira Putina môže začas pokojnejšie spávať. Prezidentom zadanú domácu úlohu v ekonomike vraj splnil na 100 percent. Dokonca aj napriek iskrivým momentom medzi ministrom financií Alexejom Kudrinom a ministrom rozvoja a obchodu Germanom Grefom. Gref má dôvod sa usmievať. Kým Kudrin si pri obhajobe reformy daňového kódexu poštval proti sebe všetkých gubernátorov (ktorí sú už aj tak dosť namosúrení pre začínajúcu diskusiu o návrhu na rozpočet na rok 2001), Grefovi Rada federácie (horná komora parlamentu) projekt reformy odobrila a zožal potlesk aj ako dobrodinec. Daňovým kódexom chce totiž vyslať pozitívne svetlo smerom k biznisu, ktorý je zatiaľ pri diskusii „ako ďalej v ekonomike?“ outsiderom. Grefovi však hrajú do kariet len optimistické správy Kudrina, podľa ktorých by malo Rusko dospieť v druhej polovici roku k ekonomickému rastu.

Čísla hovoria, že oproti rovnakému obdobiu z minulého roka vzrástla priemyselná výroba o 9,8 percenta, investície sa v prvom polroku zdvihli o 15,4 percenta a rast príjmov obyvateľstva tiež dosiahol v prvom polroku 9,3 %. Napriek tomu, že zvýšenie svedomite skopírovala aj inflácia, podľa Grefa to možno pripísať len sezónnym výkyvom, lebo celkovo by nemala presiahnuť do konca roka 20 %. Tempo rastu HDP tak dosiahlo za prvých šesť mesiacov 7,3 %. Zaujímavé však je, že za celý rok sú vízie chudobnejšie (5,5 %). Niežeby tu bola prílišná skromnosť vlády, ale, ako vysvetľuje Gref, po uplynulé roky sa prognózy šplhali príliš vysoko na to, aby ich bolo možné dosiahnuť. Grefova predstava spolupráce s podnikateľmi na ďalšom ekonomickom raste však vychádza z toho, že by daňový kódex opäť klepol po prstoch najväčším ropným spoločnostiam a nasmeroval by podnikateľov tak, aby peniaze investovali doma a nie za hranicami.

Hoci je zahraničie s vývojom ekonomiky tiež nadmieru spokojné - Rusko si najnovšie vydobylo podľa ratingu Standard & Poor's aj plnoprávne členstvo v skupine „B-“ (opustilo tak CCC+) a vhuplo (aspoň teoreticky) na americký kontinent medzi Brazíliu, Argentínu a Venezuelu - podnikatelia majú na výsledky iný názor. Rating poukazuje na úspechy v ekonomike, najmä na to, že valutové rezervy sa dostali na rekordnú (a to v celej ruskej histórii!) úroveň 23 mld. USD a kladné saldo obchodnej výmeny takisto rekordne dosiahlo 27,5 mld. USD.

S týmto nadšením však nesúhlasia analytici z Inštitútu makroekonomického výskumu (IMEI), Štátneho štatistického úradu, ba ani Inštitútu pre prognózy národného hospodárstva. A vonkoncom nie podnikatelia. Nemyslíme tým tých, ktorí sa nedávno nanominovali na Putinov koberec a vyrukovali s požiadavkou amnestie na privatizáciu spred niekoľkých rokov, pretože by to bol „sociálny revanš a vybavenie si účtov s konkurentmi“ (M. Fridman, Alfa-Bank) či „destabilizovanie práce súkromného biznisu“ (V. Potanin, Interros), keďže Putin na nich s úsmevom vybalil, že nemôžu peniť do zrkadla, pretože súčasnú vládu si zvolili aj tak oni sami.

Pravdou však je, že ekonomika sa dostáva do novej krízy. A síce krízy priemyselnej výroby, spočívajúcej v zastarávaní strojov a zariadení vo výrobe. Predstavitelia veľkých podnikov bijú na poplach preto, že už v roku 2003 až 2004 sa potenciál priemyselnej výroby absolútne oslabí. Ich receptom je liberalizovať valutovú reguláciu, aby mohli exportéri akumulovať prostriedky a za hranicami nakúpiť potrebné stroje na oživenie výroby.

O neinvestovaní do ekonomiky, vyžmýkavaní fondov na opravy a rozvoj a strate výkonnosti sa hovorilo medzi podnikateľmi od spustenia reforiem. Podľa výpočtov IMEI, Štátneho štatistického úradu a Inštitútu pre prognózy národného hospodárstva, tempo zníženia výkonu súkromných zariadení sa totiž za posledné roky dvojnásobne znížil, pričom počet novozavedených strojov a zariadení je nepostačujúci (celkovo je to podľa IMEI len 2,5 %, kým ešte pred desiatimi rokmi to bolo približne 40 %). Už v roku 2004 sa tak Rusko môže ocitnúť len s polovicou priemyselného potenciálu, pričom na jeho pozviechanie by musela krajina vynaložiť 250 mld. USD. Ak by však mal dosahovať západnú úroveň, museli by tieto investície dosiahnuť kolosálnu sumu 3 trilióny USD!

Receptom podľa podnikov je najmä investovať a nevyvážať len suroviny najmä ropného priemyslu, pretože „vyrábať vedia nielen ropné podniky“, paradoxne vyhlásil M. Chodorovskij z Jukos. Väčšiu úlohu by tak mala v pomoci domácim podnikateľom zohrávať najmä domáca banková sféra. „Je zbytočné čakať s otvorenou náručou na príchod veľkých investícií svetových predstaviteľov biznisu. Ak sa totiž pozrieme na dlhodobé investície, tie postupne ustupujú do úzadia a aktívnu úlohu na našom trhu zohrávajú len finanční špekulanti. Útek kapitálu sa zdá byť skutočným problémom Ruska, ale jeho riešenie by aspoň v niečom pomohlo oživiť investičný proces,“ zdôraznil Chodorovskij. Vláda by tak mala rozhodnúť medzi prioritami na zabezpečenie stabilného priemyselného rastu a na tento cieľ by mala byť nasmerovaná aj Grefova daňová politika. Už teraz je zrejmé, že bez väčších investícií do obnovenia priemyselných fondov, teda napríklad viac napĺňať aj existujúci rozpočet pre rozvoj, je každý úspech v ekonomike len krátkodobý.

Slávka Blazseková