Nejde predsa o milióny

Peter Kasalovský

Ministerka Brigita Schmögnerová odkázala vo štvrtok sedemstotisíc občanom, ktorí podporili petíciu za vypísanie referenda o predčasných voľbách, že majú menej rozumu ako ona, či nemajú ho toľko, koľko tí, ktorí ho nechcú. Azda sa jej názor týka aj tých, ktorí sa nevyjadrili, lebo nehľadali, a teda sa nedostali tak ako ja k petičným hárkom.

Vôbec nie je podstatné, koľko stojí referendum. Právo občanov naň je dané Ústavou SR, čiže je priam sväté. Akékoľvek odsudzovanie tých, ktorí si želajú referendum, je nemiestne a nebezpečné. Výroky B. Schmögnerovej sú také, a sú viac ako prekvapujúce. Že by ju vyprovokoval urážlivý, ba až sprostý jazyk na jej adresu z dielne Sergeja Kozlíka?!

Nech bude tá demokracia stáť odhadovaných dvesto miliónov korún. Je to však oveľa menej ako finančné straty, ktoré vznikajú aj v období terajšej vládnej koalície. Nesprávnymi rozhodnutiami, nehospodárnosťou a finančnou rozšafnosťou z najrôznejších príčin, teda aj pre neraz šokujúcu neodbornosť a v konečnom dôsledku trestnú činnosť.

Dajme tomu, že by sa aj referendum skončilo podľa predstáv terajšej opozície. Jeho rezultát by predsa posudzovala Národná rada SR. Tá podľa Ústavy SR musí rozhodnúť o požiadavke voličov, ale nemusí sa s ňou stotožniť. Pokiaľ by sa takých 43 koaličných poslancov nestotožnilo s požiadavkou predčasných volieb, tak „jednoducho“ nebudú.

Aktuálne výskumy verejnej mienky naznačujú, že by vládne strany okrem SMK a Dzurindovej SDKÚ v parlamentných voľbách prepadli. Podľa volebných preferencií by bol kľúčom na zostavenie novej vlády Ficov Smer. Je zrejmé, že za danej situácie by bolo politickou samovraždou jednotlivých koaličných strán odsúhlasiť predčasné voľby do parlamentu.

Keby bol pomer politických síl taký ako na jeseň 1998. roku, tak by sa vládni činitelia vyvarovali posudzovať rozumovú kapacitu svojich spoluobčanov. Neuvažovali by nahlas pred televíznymi kamerami ani o tom, čo všetko by sa dalo zariadiť za „referendové milióny“. Keby z väčšej časti plnili volebné sľuby, tak by boli bez komplikácií z nevyspytateľného referenda.

Nebolo by však od veci, keby sa na koaličnú radu vzniesol návrh zrušiť terajší inštitút referenda, alebo iný, ktorý by stanovil, že vôľa ľudu z referenda bude záväzná pre parlament. Je totiž absurdné, aby 150 poslancov rozhodovalo o jej správnosti. Nepochybujme však o tom, že sú aj takí, ktorí by svoj mandát v medziobdobí predĺžili donekonečna.

Veľkou neznámou sa však javí účasť na referende. Najrôznejšie inštitúcie, ktoré sa venujú prieskumu verejnej mienky, sa vyjadrujú, že bude nedostatočná. Preferencie HZDS, SNS a Smeru však naznačujú, že to môže byť aj opačne. Bude to tak, že o platnosti referenda rozhodnú občania, ktorí sú dnes mimo politických strán, či stálymi nevoličmi.

Keď sa niekto odváži spochybňovať rozumovú kapacitu svojich protivníkov len preto, že chcú referendum podľa Ústavy SR, tak je prinajmenej v úzkych alebo stratil súdnosť. Nejde predsa o tých dvesto miliónov korún, ale o demokraciu, ktorá nie je práve najlacnejšia. Sú len dve možnosti: ďalšie neplatné referendum alebo „peklo“ z jeho platného výsledku.