Pivotman Jörg Haider v zápase o nerozšírenie EÚ

Viedeň málo explicitná v kauze Benešových dekrétov

Všestranná aproximácia práva, politiky a ekonomiky voči Európskej únii je podmienkou, o ktorej sa s uchádzačmi o vstup do EÚ nediskutuje. Kandidátske krajiny musia pristať na desiatky tisíc právnych a iných noriem, aby sa mohli začleniť. Patria k nim aj normy medzinárodného práva. Zostáva preto záhadou, prečo by mal jeden z členských štátov únie žiadať od kandidátov, aby ako podmienku ich vstupu nerešpektoval Postupimské dohody, ktoré sa stali aj právnym základom povojnového usporiadania Európy. Rakúska vláda je síce v otázke zrušenia Benešových dekrétov o vyvlastnení a vysťahovaní Nemcov a Maďarov z Československa zatiaľ rezervovaná, kľúčový člen vládnej koalície Rakúska strana Slobodných (FPÖ) však opakovane rezolútne žiada termináciu dekrétov, vychádzajúcich z Postupimských dohôd. Pravicový populista Jörg Haider, ktorý vystupuje ako faktický vodca FPÖ je jednoznačný: „Bez zrušenia Benešových dekrétov nemôžeme podporiť začlenenie Českej republiky do Európskej únie... Tiež Busek (vládny povereník pre rozšírenie únie) musí dodržiavať uznesenie našej vlády, aj keď zrejme chce pomôcť do únie krajine, z ktorej jeho predkovia kedysi do Rakúska prišli.“ Ešte, že si Haider nespomenul na Slovenskú republiku ako nástupnícky štát. Vynahradil si to na Slovinsku, od ktorého žiada zrušenie Titových záverov z Jajce.

Nacionalistický útok pravicového extrémistu na politika vládnej ľudovej strany (ÖVP) Erharda Buseka sa podľa Haidera opiera na rozhodnutia rakúskeho parlamentu, spolkovej vlády a krajinských snemov. To isté vraj platí aj v oblasti politiky odmietania atómovej energie zo strany Rakúska. Na tom je dosť pravdy a dodajme, že požiadavka zrušiť dekréty sa objavila v predvolebných programoch nielen FPÖ, ale aj Schüsselovej ÖVP. Navyše, rakúska vláda dáva najavo, že aj bez zrušenia Benešových dekrétov očakáva odškodnenie vysťahovaných Nemcov, napriek tomu, že táto otázka bola už finančne vyriešená.

Politická kauza nastoľuje otázku, ako sa vlastne Rakúsko dostalo do Európskej únie, ak nie je vyrovnané s povojnovým usporiadaním v Európe, ktoré celkom nedávno znovu potvrdila americká vláda v oficiálnej nóte českej vláde: „Vláda USA potvrdzuje, že jednostranné rozhodnutia... vrátane otázok reparácií a akýchkoľvek otázok spojených s opatreniami proti nemeckému majetku vo vtedajšom Československu... nebudú ovplyvnené navrhovanou dohodou medzi vládou USA a vládou NSR.“ Zdá sa, že dnes jediná vláda členských štátov EÚ, ktorá v tom nemá zreteľnú politiku, sedí vo Viedni. Málo kategorický je aj najnovší výrok hovorcu ÖVP Mühlbachlera, že v súčasnosti považuje strana za nereálne odškodnenie sudetských Nemcov. Takže platiť za okupáciu by sa malo v príhodnejšom čase?

Haider predstavuje v rakúskej hre o nerozšírenie Európskej únie pivotmana, ktorého doma nik neokrikuje. Jeho sebavedomie je natoľko výrazné, že sa už zastrája pochovať výsledky francúzskeho predsedníctva EÚ v prípade, že únia neodvolá sankcie proti Rakúsku.

Jaroslav Brabec

Snímka archív