Úverový trh pokračuje v útlme

Devízové vklady rastú na úkor korunových

Vývoj na slovenskom peňažnom trhu v posledných mesiacoch potvrdzuje nielen jeho stabilizáciu, ale aj výrazný pokles úrokových sadzieb na vklady a úvery. Priemerná úroková sadzba na termínované vklady klesla z 12,60 % v apríli uplynulého roka na 9,27 % v apríli tohto roka, pričom je veľmi pravdepodobné, že sadzby pôjdu, aj keď podstatne miernejšie ako doteraz, ešte nižšie. Tlak na zníženie sadzieb, najmä na dlhšie peniaze, vyvíja aj vývoj tzv. jadrovej inflácie. Reálne úrokové sadzby však aj pri poklese miery inflácie zostávajú stále záporné, a tak vkladatelia ešte platia daň za predchádzajúce dva roky, keď boli výrazne vyššie ako úroveň inflácie. Pokles sadzieb na vklady sa - aj keď miernejšie - prejavil v ich nižšej úrovni na úvery. Napríklad priemerné sadzby z čerpaných strednodobých úverov klesli z 12,41 % v apríli uplynulého roka na 10,81 % v tohtoročnom apríli. Pri krátkodobých úveroch bol však pokles výraznejší - zo 16,73 na 13,92 %, keď maximum 19,28 % dosiahli v júni uplynulého roka. Aj to bola daň za meškanie ekonomických opatrení vlády v prvom polroku po nástupe do funkcie.

Podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) sa nižšie sadzby na vklady prejavili aj v poklese objemu korunových vkladov zo 457,3 mld. koncom apríla na 444,1 mld. koncom mája, teda o 13,2 mld. Sk, pričom vklady v cudzej mene vzrástli iba o 7,1 mld. na 88,6 mld. Sk. Časť zo zvyšných 6,2 mld. zrejme skončila v nebankových inštitúciách, ponúkajúcich vyššie výnosy ako banky. Presun prostriedkov z korunových do devízových vkladov odzrkadľuje nielen menšiu úrokovú diferenciu medzi sadzbami na korunové a devízové vklady, ale aj istú nedôveru domácej mene. Nepoteší ani vývoj objemu úverov - v máji oproti aprílu klesli nielen korunové (o 4,8 mld. Sk), ale aj cudzej mene (o 2,3 mld. Sk), spolu teda o 7,1 mld. Sk. Výnimkou boli iba úvery obyvateľstvu, ktoré medzimesačne vzrástli o 0,6 %.

Pokles úverovej angažovanosti komerčných bánk je zrejme dôsledkom opatrnosti manažmentov najväčších hráčov na slovenskom úverovom trhu, ktoré prešli v posledných mesiacoch reštrukturalizáciou úverového portfólia. Oživenie úverového trhu by mali priniesť noví vlastníci - musia podnikať, aby produkovali zisk, čo bez poskytovania úverov nepôjde. Je síce pravda, že reštrukturalizácia bude drahá, ale ak jej dôsledkom bude privatizácia, najmä však zdravý bankový sektor, tak tieto peniaze možno považovať za efektívne vynaložené. Samozrejme, že iba vtedy, ak na reštrukturalizáciou bankového sektora bude nadväzovať reštrukturalizácia podnikovej sféry. Tej by mohla pomôcť aj vláda, a to nielen vytvorením vhodného legislatívneho rámca, ale aj efektívnym využitím prostriedkov získaných rozumnou privatizáciou. Prejesť ich by bolo trestuhodné.

Anton Legéň

.