Lesk, ale aj bieda biopotravín

Nie všetci, ktorí nedotujú pôdu, hospodária ekologicky

Zdravá voda, vzduch a pôda sú predpokladom pestovania a chovu zdravých rastlín a zvierat. Tie sú zasa základom zdravých potravín a následne zdravších ľudí. Na konci tejto rovnice, ktorá nemá jedinú neznámu, by mala byť zdravšia celá spoločnosť. Neznámych je však niekoľko, a to v reálnej praxi, preto v produkcii biopotravín zaostávame za vyspelejšou Európou. Od roku 1991 existuje na Slovensku systém ekologického poľnohospodárstva, keď sa do neho vtedy prihlásilo 38 – prevažne družstevných fariem, hospodáriacich na rozlohe 15-tisíc hektárov pôdy. Vzhľadom na to, že družstvá, farmy aj súkromne hospodáriaci roľníci majú nedostatok financií, pôde nemôžu dať to, čo si vyžaduje. Z roka na rok je v nej menej živín, a tak mnohí neraz robia z núdze cnosť. Niektorí tvrdia, že vlastne dorábajú ekologicky čisté potraviny. Nie je to pravda. Ekologické poľnohospodárstvo má svoje jasné a prísne pravidlá a systém kontroly, a čo ako skromné dávkovanie priemyselných hnojív ešte neznamená, že dorábajú zdravotne výhodnejšie produkty a potraviny. Na Slovensku je v súčasnosti len 67 poľnohospodárskych podnikov, ktoré spĺňajú náročné kritériá takto pestovaných plodín a ďalších 22 chce do tohto „klubu“ vstúpiť. Obhospodarujú spolu približne dve percentá poľnohospodárskej pôdy, čo nie je veľa. Ale ani tak sa spotrebitelia s našimi biopotravinami na domácom trhu nestretávajú. Ich distribúcia v podstate neexistuje, a to aj preto, alebo práve preto, že spravidla všetky skutočne ekologicky vyrobené plodiny a potraviny z nich idú na export. A tak produkty rastlinnej výroby, pri ktorej je zakázané používanie priemyselných hnojív, pesticídov, fungicídov a herbicídov na ochranu rastlín, regulátorov rastu, aplikovanie hnojovice a močovky na pôdu bez rastlinného krytu a pod., nekonzumujeme my, ktorí by sme to v prvom rade potrebovali, lebo sa stravujeme mimoriadne nevhodne. Je však otázne, ako by naši spotrebitelia na takéto potraviny reagovali, pretože sú spravidla drahšie ako bežne dostupné. V súčasnosti totiž v prvom rade pri nákupe rozhoduje cena, a až potom kvalita. Vyššia cena biopotravín nie je iba za ich kvalitu, ale v cene sa prejavuje aj vyššia prácnosť pri ich produkcii, šetrnejšie správanie sa ekoroľníkov k prírode – k rastlinám i zvieratám.

Rozvoju produkcie biopotravín na Slovensku a v Česku napomáha aj projekt PHARE, v rámci ktorého Slovensko a Česko vyčerpali asi 200-tisíc EUR, z toho Slovensko približne 40 %. Tieto financie boli určené predovšetkým na činnosť mimovládnych, neziskových organizácií, ako je napríklad Ekotrend so sídlom v Myjave alebo Pro-Bio Šumperk a ďalšie, ktoré podporujú myšlienku trvalo udržateľného rozvoja, ekologickej ochrany pôdy, vody, zvierat a ľudí prostredníctvom postupov rešpektujúcich prirodzené životné prostredie a jeho stabilizujúce prvky. Uvedené organizácie navzájom spolupracujú, čo je aj predpokladom na pridelenie finančných prostriedkov z PHARE. Vyspelé krajiny majú s biopotravinami už 20- až 30-ročné skúsenosti. V štátoch EÚ sa podiel plôch začlenených do ekologického systému hospodárenia pohybuje podľa niektorých údajov v rozpätí až do 10 % z celkovej výmery poľnohospodárskeho pôdneho fondu, takže Slovensko má naozaj čo doháňať. Ak sa naši poľnohospodári nechopia nových trendov, čoskoro budeme mať na našom trhu lacné biopotraviny z Talianska a zo Španielska. Domáci trh sa tak pre našich, neraz málo pružných poľnohospodárov, môže nadlho, ba až nenávratne uzavrieť.

Vladimír Turanský