Sú sto metrov pod hladinou

Rusi odmietli pomoc Američanov, Britov a Nórov

Posádka ponorky je nažive! Táto dôležitá správa potešila včera celé Rusko. Vyše 100 námorníkov je uväznených 100 metrov pod hladinou v jednej z najväčších a najmodernejších ruských atómových ponoriek, ktorá v nedeľu uviazla na dne Barentsovho mora počas vojenských manévrov. Ďalšia správa však bola menej radostná. Ruským záchranným tímom sa pomocou zakódovaných signálov síce podarilo komunikovať s osobami, nachádzajúcimi sa na palube ponorky, ako však povedal ruský admirál Vladimir Kurojedov, šance posádky sú veľmi malé. Dochádza im kyslík. Záchranári sa snažili posádke doručiť kyslík a palivo. Záchranná loď sa spojila s ponorkou, ale prvý pokus stroskotal. V snahe dostať posádku von z ponorky sa predstavitelia ruského námorníctva spojili s konštruktérmi plavidla. Ruské námorníctvo však nedisponuje špeciálnymi ponorkovými záchrannými zariadeniami a aj preto „pravdepodobnosť úspešného vývoja situácie nie je veľmi vysoká“. Ruské ministerstvo obrany nemalo včera informácie o úmrtí členov posádky. Správy hovoria o 116-člennej posádke uviaznutej ponorky.

Najprv je potrebné zistiť, do akej miery je ponorka poškodená. Ruská armáda oznámila, že na jej palube nie sú žiadne jadrové zbrane a pri havárii nedošlo k úniku radiácie. Nie je jasné, či ponorka stroskotala následkom zrážky s iným plavidlom, alebo bol príčinou havárie výbuch v prednej časti podmorskej lode.

USA a Veľká Británia ponúkli včera pomoc Rusku v jeho úsilí zachrániť plavidlo. Pomoc USA navrhol poradca Bieleho domu pre otázky národnej bezpečnosti Sandy Berger v telefonickom rozhovore s tajomníkom Rady bezpečnosti Ruska Sergejom Ivanovom. Ten si myslí, že zlyhanie ponorky spôsobila kolízia s iným - neruským - plavidlom. Ivanov ponuku USA neprijal. Americká pomoc by pozostávala z vyslania špeciálnej miniponorky, ktorá by piatimi až šiestimi misiami mohla zachrániť posádku stroskotanej ruskej podmorskej lode. V ponúkanom záchrannom výstroji Britov je aj miniponorka a plavidlo s diaľkovým ovládaním. „Čakáme len na ich žiadosť a okamžite môžeme zasiahnuť,“ povedal včera hovorca ministerstva obrany Jim Jenkins. V britskej výbave je záchranná ponorka, ktorá môže naraz prepraviť 16 osôb. Podľa Jenkinsa však nie je isté, či záchranné zariadenia skonštruované na pomoc plavidlám NATO budú kompatibilné s najmodernejšou ruskou ponorkou.

Príčina uviaznutia ponorky Kursk (výtlak od 14 700 do 23 860 ton a ponor až do hĺbky 500 metrov) je predmetom vyšetrovania. Stále nie je jasné, prečo posádka musela odpojiť pohonný jadrový reaktor a klesnúť ku dnu. Hovorkyňa Pentagónu J. Sommerová uviedla, že nemá informácie o účasti amerického plavidla na havárii. Ponorka amerických námorných síl Loyal bola v čase nešťastia v blízkosti ruskej ponorky, avšak nie sú údaje o tom, že by bola zapletená do incidentu. Dve americké ponorky, ktoré boli v blízkosti havarovanej ponorky, počuli explóziu predtým, ako ruský stroj uviazol na dne mora. Podľa nemenovaného zdroja z Washingtonu explózia zaznela v nedeľu ráno.

Aj napriek pomocnej ruke Američanov, Britov a Nórov, začali včera večer ruské záchranné tímy operáciu na evakuáciu posádky havarovanej ponorky Kursk. Spustenie ponorného zvona na jadrovú ponorku Kursk by mohlo byť najlepším spôsobom na záchranu 116 námorníkov na palube. Ponorný zvon Kolokol je malé plavidlo schopné naraz vyniesť na hladinu 10 až 15 ľudí. Zvon má vzduchový uzáver, ktorý umožní zachránenej posádke aklimatizovať sa na zmeny tlaku cestou na hladinu a vyhnúť sa tak kesónovej nemoci alebo problémom s dekompresiou. Podľa expertov je toto plavidlo najväčšou šancou na záchranu posádky vtedy, ak sa ukáže, že ponorka nie je schopná vyplávať na hladinu. Ďalším riešením by mohli byť ruské miniponorky Mir, ktoré sa používali na skúmanie vraku zaoceánskeho parníka Titanic v roku 1998.

(TASR/jnk)