Už dosť účelových lží o našich poľnohospodároch

Kto a prečo zabúda na pomer cien a nákladov?

Čo je veľa, to je veľa. V ostatných dňoch sa na hlavu slovenských poľnohospodárov zosypala vlna účelovej a jednostrannej kritiky zo strany niektorých členov vlády a bližšie neidentifikovaných záujmových skupín. Jej podstatou je to, že slovenskí poľnohospodári údajne pýtajú veľa dotácií zo štátneho rozpočtu, veľa z týchto dotácií sa spreneverí, a pritom sami pracujú neefektívne. Takto podávané informácie sú lživé, jednostranné a hrubo urážajú pracovníkov tohto strategického rezortu. Keďže si uvedomíme, že rezort je v ťažkých problémoch a Slovensko sa ocitlo na prahu vstupu obchodných reťazcov, nie je ťažké si domyslieť, kto a s akými motívmi za takouto lživou kampaňou môže stáť a mať záujem ak nie likvidácii, tak aspoň na obmedzenej produkčnej schopnosti slovenských poľnohospodárov.

Pritom na pracovníkov rezortu akoby vládni informátori zabudli a v záujme objektivity im v tejto slovnej prestrelke ani nedali slovo. Nepochopiteľné sú útoky aj na návrh koncepcie rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva do roku 2005, ktorého cieľom nie je nič iné, len postupná harmonizácia podmienok slovenských poľnohospodárov s prostredím, v ktorom sa ocitnú po vstupe do EÚ. „Nemrzí ma ani tak sama kritika, ale spôsob, akým je vedená,“ uviedol včera predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory I. Oravec. „Suma 124 miliárd korún, vyčíslená v návrhu koncepcie ako celkové náklady na jej realizáciu až do roku 2005, sa zbytočne fetišizuje namiesto toho, aby sa poriadne analyzovala. Objektívnejší pohľad by napríklad ukázal, že priama podpora rezortu zo štátneho rozpočtu si v časovom horizonte koncepcie nevyžaduje celých 124, ale len asi 90 mld. Sk,“ spresňuje I. Oravec. Predseda Zväzu poľnohospodárskych družstiev Cyril Moravčík doplnil: „V prípade 124 mld. Sk ide o sumu, ktorú by naše poľnohospodárstvo potrebovalo v uvedenom časovom horizonte na dosiahnutie predvstupovej úrovne do Európskej únie.“

Tohtoročné dotácie

Stačí si zobrať údaje za tento rok. Z celkovej podpory vo výške 15,2 mld. Sk pripadá na rozpočtové výdavky iba 11,2 mld. Sk. „Zvyšok predstavujú iné zdroje a formy pomoci, teda nie peniaze daňových poplatníkov. Napríklad prostriedky, ktoré má SR dostať z EÚ v rámci programu SAPARD a príspevky do štátnych fondov, ktoré sa však netvoria len zo štátneho rozpočtu,“ argumentuje I. Oravec. Okrem toho aj zo spomínanej sumy 11,2 mld. Sk rozpočtových výdavkov nie je všetko určené len na podporu poľnohospodárstva, v ktorom momentálne pracuje asi 100-tisíc ľudí. Asi 2,1 mld. Sk smeruje do lesného a vodného hospodárstva, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcie, Štátnej veterinárnej správy, vedecko-výskumnej základne a pre ďalšie inštitúcie, vykonávajúce svoju činnosť vo verejnom záujme. „Na priamu podporu agrokomplexu pripadá preto v tomto roku len 9,146 mld. Sk, v čom je však zahrnutý aj potravinársky priemysel, zamestnávajúci ďalších asi 50-tisíc pracovníkov. Objektívnejšie je preto porovnanie pomoci štátneho rozpočtu na jedného pracovníka celého agropotravinárskeho komplexu, ktoré momentálne predstavuje asi 61-tisíc korún, a nie 152-tisíc Sk, ako sa prezentovalo.“

Vnútorná zadlženosť

„Namiesto spomínaných 9,146 mld. Sk by rezort tento rok potreboval na normálny chod 15 mld. Sk," uvažuje C. Moravčík. „Avšak celkový vnútorný dlh rezortu sa za uplynulých desať rokov nahromadil na 45 až 50 mld. Sk. To by bola reálna potreba na oddlženie, aby poľnohospodári mohli pracovať podľa technologických postupov. Dnes však napríklad putuje do pôdy namiesto 250 kg čistých živín na hektár pôdy len 38,5 kg. Stavy dobytka klesli na polovicu s porovnaní s uvedeným rokom. O tom už nehovorí nik z kritikov a nie je to vina rezortu.“ Problém je vo vývoji nákladov, vstupov do poľnohospodárstva a vo vývoji cien, roztvárajúcimi sa nožnicami medzi týmito dvoma základnými veličinami. To však kritici rezortu a, bohužiaľ, aj niektorí vládni predstavitelia neuvádzajú a bagatelizujú. „Náklady na hnojivá, sadivo, techniku a ostatné poľnohospodárske vstupy vzrástli v porovnaní s úrovňou roku 1990 až na asi 350 %, pritom nákupné ceny, za ktoré poľnohospodári realizujú svoje produkty iba na 150 % úrovne spomínaného roku,“ argumentuje C. Moravčík.

Vláda zabúda...?

Dotácie v poľnohospodárstve sú všade vo svete bežnou záležitosťou. Len u nás na Slovensku z nich robíme „vedu“ a účelovo veci prikrášľujeme. To sa nám však pri vstupe do EÚ môže vypomstiť. Pritom ceny poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov sú dôležitým nástrojom sociálneho zmieru. Vládni predstavitelia akoby na to zabúdali. Existujú dve možnosti: buď si poľnohospodár a potravinár premietne do ceny všetky náklady v plnej výške plus zisk a spotrebiteľ to zaplatí (potom však nebudeme hovoriť o jednocifernej inflácii, čo sa stalo hitom vlády posledných dní), ale bude tak ako všade vo svete poľnohospodárstvo dotovať.

Čo za argumenty?

Ak niektorí členovia vlády a lobisti, ktorí v posledných dňoch vytiahli do boja proti poľnohospodárom, hovoria o tom, že s dotáciami do rezortu sa šafári, je zaujímavé, že nenavrhli adekvátne mechanizmy na ich kontrolu. Nemôžeme ju nahrádzať slovnou vojnou o tom, že dotácie nedáme. To je príliš prehľadné a zaváňa to vydieraním.

Peter Višváder