Agroprojekt patrí k prioritám

Slovensko po dlhom období nebude sebestačné

Sucho prinieslo poľnohospodárom veľa starostí. Aj bez zásahov prírody je podnikanie v tomto odbore ťažké a nejde bez serióznych odberateľsko-dodávateľských vzťahov. Zmena vlastníckych vzťahov v minulom desaťročí priniesla zmätok práve vo vzťahoch medzi poľnohospodárskym producentom a nákupcom, čo vážne narušilo kontinuitu tejto výroby, a vniesla veľký stupeň nestability do podnikania. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) zo zákona zastrešuje podnikateľské subjekty, či už v prvovýrobe alebo v spracovateľskom potravinárskom priemysle. Ako informuje Ing. Albín Marenčík, pre SPPK najväčším problémom, ktorý nastal v prechodnom období, je disproporcia vznikajúca medzi cenami vstupov materiálov potrebných v prvovýrobe, zvyšujúca sa cena investícií do poľnohospodárskych produktov a prijateľný odbyt produktov poľnohospodárskej prvovýroby. Nožnice sa otvárajú, a ako hovorí A. Marenčík, sú svedectvom zložitej ekonomickej situácie v poľnohospodárstve. Následkom zvyšujúcich sa cien vstupov, poľnohospodári boli prinútení ich obmedzovať, znižovali ochranu kvalitného osiva, rozsah výživy pôdy, čo so sebou prinieslo len znižovanie produkcie a výnosnosti v poľnohospodárstve. Navyše, do tohto procesu v minulých rokoch niekoľkokrát zasiahlo aj nepriaznivé počasie. Tohtoročné počasie ovplyvnilo produkciu jarných a sčasti aj ozimných plodín. Slovensko prvýkrát po skutočne dlhom období nebude sebestačné vo výrobe obilnín a zrejme ani kukurice, čo následne ovplyvní aj bilanciu zahraničného obchodu v časti obchod s agroproduktmi. Odhaduje sa, že zrnín bude chýbať 800- až 900-tisíc ton, a tie sa budú musieť doviesť. Dovezie sa pšenica, ale len do kŕmnych fondov. Oproti roku 1999 klesli výnosy pšenice, jačmeňa, raže a ovsa. Predpokladá sa, že potravinárskej pšenice bude dostatočné množstvo, aj keď jej kvalita bude nižšia ako v minulosti. Zložitá situácia je však v prípade jačmeňa, ktorého sa urodilo okolo 400-tisíc ton, ale len sladovníci a pivári ho potrebujú okolo 350-tisíc ton, čo predstavuje takmer celú úrodu. Na využitie výrobných kapacít medzi dovážanými agroproduktmi bude teda aj 100- až 120-tisíc ton jačmeňa. V opačnom prípade by došlo k ohrozeniu plnenia dlhodobých zmlúv, ktoré majú sladovníci uzatvorené so zahraničnými odberateľmi. Neutešená je aj situácia v prípade kukurice. V dôsledku nepriaznivého vývoja počasia vo vegetačnom období, sa klasy nevyvíjali dostatočne a produkcia určená na zimu bude preradená na siláž. Hmotnosť úrody kukurice nenahradí zrno, ktoré sa bude musieť doviesť. Aby v dôsledku neúrody nedochádzalo k zvyšovaniu cien potravín na domácom trhu, poľnohospodári a potravinári očakávajú, že na vybrané produkty ministerstvo financií upraví clo na nulu a odpustí sa dovozná prirážka. Straty na poľnohospodárskej produkcii sa odhadujú na 10 -11 mld. Sk, presné údaje však budú známe až po uzatvorení hospodárskeho roka a vyhodnotení štatistík pripravovaných regionálnymi komisiami.

Vláda SR, ktorá sa v dôsledku sucha začala konečne zaoberať problémami poľnohospodárov, prisľúbila prvovýrobe finančnú pomoc vo výške 6 mld. Sk. Tie by mali byť vynaložené na založenie novej úrody 2001. Podľa A. Marenčíka, ako aj podľa ostatných odborníkov z odboru, vláda by nemala v budúcnosti odsúvať poľnohospodárstvo na vedľajšiu koľaj, pretože je to jedno z prioritných odvetví hospodárstva. Pokiaľ budeme na toto odvetvie nahliadať cez okuliare 4- až 5-percentného podielu HDP, neuvidíme skutočný význam postavenia poľnohospodárstva, ktoré nie je len agroproducentom, ale prispieva aj k udržiavaniu krajiny a tvorbe jej obrazu, čím ovplyvňuje jej turistickú návštevnosť.

Rudolfa Vallová