Al Gore získal nomináciu

Protesty prerástli v ostrú bitku s políciou

Delegáti nominačného zjazdu Demokratickej strany USA včera v Los Angeles schválili oficiálnu nomináciu Alberta Gora za prezidentského kandidáta demokratov. Gore včera vystúpil s nominačným prejavom pred delegátmi zjazdu a poverenie prijal. Zjazd súčasne schválil kandidatúru senátora Josepha Liebermana na post viceprezidenta USA. Nominačný zjazd sprevádzala v Los Angeles búrlivá demonštrácia, ktorá prerástla v bitku s políciou. Na pozadí nominácie environmentalistu Gora sa špekuluje o váhe prezidentskej kandidatúry obľúbeného verejného činiteľa Ralfa Nadera za Stranu zelených, ktorý má zobrať hlasy Gorovi a objektívne tak pomôcť jeho republikánskemu sokovi G. W. Bushovi. Ralph Nader ohrozuje boj enviromentalistov a každý hlas , ktorý získa, je hlasom pre Georga W. Busha mladšieho, tvrdia členovia Rady na ochranu prírody. Podľa odborníkov Ralph Nader odčerpá hlasy voličov z radov demokratov najmenej v piatich štátoch, v Minnesote, Ohiu, Oregone, Pennsylvánii a Wisconsine, ktoré dovedna majú 76 voličských hlasov. Podľa najnovších prieskumov verejnej mienky asi štyri percentá registrovaných voličov chcú odovzdať hlas kandidátovi Strany zelených.

Nader v stredu povedal, že medzi demokratmi a republikánmi nie je nijaký rozdiel. Obe strany finančne saturujú rovnaké korporácie. Politiku demokratov a republikánov podľa Ralpha Nadera riadi snaha získať čo najviac finančných prostriedkov, či už na prezidentskú kampaň alebo na kampaň vo voľbách do Kongresu.

Politický profil

Albert Arnold Gore ml. sa narodil 31. marca 1948 vo Washingtone D.C. v rodine liberálneho demokrata a senátora za štát Tennessee Alberta Gora st. Mladý Gore navštevoval prestížnu súkromnú strednú školu St. Alban´s. Letné prázdniny trávil na rodinnej farme v štáte Tennessee. V roku 1969 promoval a získal titul bakalára v odbore politických vied na Harvardskej univerzite. Po štúdiu na Harvarde slúžil vo Vietname ako vojnový reportér. Potom v rokoch 1971 - 1972 študoval filozofiu na Teologickej fakulte Vanderbildtovej univerzity a v období 1974 - 1976 na Právnickej fakulte tej istej univerzity.

Už od vietnamskej vojny sa viceprezident Gore venoval novinárstvu. V rokoch 1971 - 1976 pracoval ako investigatívny reportér a komentátor v novinách The Nashville Tennessean a zároveň riadil malú staviteľskú spoločnosť Tanglewoood Home Builders Co.

V roku 1976 ho prvýkrát zvolili za poslanca Demokratickej strany do Snemovne reprezentantov. V roku 1984 dosadol do kresla senátora za štát Tennessee. Gore si pritom vybudoval reputáciu váženého zákonodarcu - detailistu. Jeho záujmy siahali od daňovej, sociálnej a environmentálnej politiky až po jadrové zbrane či komunikačné technológie.

Al Gore bol spolu so svojím terajším viceprezidentským kandidátom Josephom Liebermanom jedným z mála demokratických senátorov, ktorí podporili rozhodnutie prezidenta Georgea Busha st. použiť vojenskú silu proti Iraku počas vojny v Perzskom zálive v roku 1991. V rokoch 1987 - 1988 sa senátor Gore neúspešne pokúšal o kandidatúru na úrad prezidenta.

Po zvolení Billa Clintona za prezidenta a Ala Gora za viceprezidenta ho 20. januára 1993 inaugurovali ako 45. viceprezidenta USA a vo funkcii pôsobí dodnes. Viceprezident Gore sa zúčastnil na viacerých rokovaniach s ruskými predstaviteľmi, pričom mimoriadne blízke pracovné vzťahy mal najmä s bývalým ruským premiérom Viktorom Černomyrdinom. Bol nekompromisným advokátom medzinárodného obchodu, najmä Severoamerickej dohody o voľnom obchode. Gorov spolubežec vo volebnom maratóne, kandidát na viceprezidenta Lieberman, krátko pred schválením nominácie v prejave vyzval Američanov, aby volili Gora. Označil ho za muža „vízie a hodnôt“, ktorý posilní súčasnú prosperitu.

Pre nezrovnalosti vo financovaní kampane Demokratickej strany z roku 1996 musel Al Gore v roku 1997 čeliť vyšetrovaniu zo strany Kongresu a ministerstva spravodlivosti. Roku 1998 však ministerka spravodlivosti Janet Renová vyšetrovanie skončila pre nedostatok dôkazov potrebných na vymenovanie nezávislého vyšetrovateľa.

Al Gore je od roku 1970 ženatý s Mary Elizabeth (Tipper) Aitchesonovou, s ktorou má štyri deti.

Protesty

Asi 3000 rozhnevaných demonštrantov obkľúčilo veliteľstvo polície v Los Angeles, spálili americkú zástavu a prevolávali obscénnosti. Išlo o jednu z najdramatickejších konfrontácií, ktoré sprevádzajú zjazd demokratov. Demonštranti protestovali hlavne proti zaobchádzaniu polície so zadržanými. Demonštrácia bola pomerne hlučná, ale polícia nehlásila žiadne zatknutia ani zranenia. Ešte pred akciou polícia zadržala 37 ľudí pred Rampart Station, kde protestovali proti korupcii.

Od policajnej stanice sa dav presunul k Staples Centru, kde sa koná zjazd demokratov. Pred budovou sa strhli potýčky, polícia zasiahla proti davu streľbou gumovými projektilmi a policajti sa oháňali obuškami. Demonštranti reagovali hádzaním fliaš, plechoviek a vajec. Poriadkové sily rozdelili dav do dvoch skupín, aby ho ľahšie zvládli. Potýčky trvali asi hodinu.

(TASR/Hd)