Podpiľujeme pod sebou konár

Macošské správanie sa štátu k domácim producentom

Patrí im nitrianska Coba, kde sa dokázali profesijne presadiť spolu s ostatnými výrobcami technologických zariadení a dodávateľmi surovín. Reč je o pekároch, cukrároch a cestovinároch, ktorých výroba má skôr regionálny charakter. Nitrianska Alimenta a Gastra spolu so sprievodnými akciami Coba a Embal umožňuje aj im predviesť svoje umenie a predstaviť sa na celoslovenskom fóre. Mnohí z nich sú združení v Asociácii pekárov, cukrárov a cestovinárov (APCC) SR, založenej v roku 1991. Tomuto najpočetnejšiemu, najmasovejšiemu a z potravinárov najaktívnejšiemu profesijnému združeniu predsedá Ing. Demeter Semančák, ktorý tlmočil Hospodárskemu denníku snahu členov nielen vyrábať z domácich surovín, ale predovšetkým vyrábať kvalitne.

Využiť neúrodu?

Kvalita potravín závisí vo veľmi veľkej miere od kvality vstupných surovín. Požiadavky na zloženie a kvalitu potravín sú stanovené ministerstvom pôdohospodárstva podľa potravinového kódexu (§ 3 zákona NR SR 152/1995 Z. z. o potravinách). V rokoch, keď sa neurodí dosť alebo úroda potravinárskych obilnín je nízka, prijíma sa výnimka na kvalitu potravinárskej pšenice. Z nekvalitnej múky sa nedá vyrobiť kvalitný výrobok a pekárom, cestovinárom, ako aj cukrárom vznikajú dostatočné náklady spojené s „vylepšovaním“ výrobkov. V roku 1997 to stálo výrobcov združených v APCC 250 mil. Sk. „Sme za to, aby sa doma vyrobené agroprodukty aj doma spracovali. My sami požadujeme, aby sa kupovali doma vyrobené výrobky,“ hovorí D. Semančák a pokračuje: „Aj tohto roku sucho poznačilo kvalitu obilia. Dnes je už veľká časť žatvy za nami, ale dosiaľ nevieme nič o jeho kvalite. Potrebujeme približne 600-tisíc ton potravinárskej pšenice a 50- až 60-tisíc ton raže. Ak sa má dovážať 400- až 800-tisíc ton pšenice, pretože chýba do kŕmneho fondu, nech sa dováža aj kvalitná potravinárska pšenica. Nesúhlasíme s tým, aby sa nedostatok, vyplývajúci z neúrody, riešil na úrovni ministerstva výnimkou z kvality. Obchodník ani spotrebiteľ nám nedáva výnimku a nekúpi menej kvalitný výrobok za tú istú cenu.“ O stupni kvality nakoniec rozhoduje predsa len spotrebiteľ, ktorý má možnosť vybrať si aj z ponuky potravín dovezených zo zahraničia. V prípade neúrody by mal byť pre štát výhodnejší devízový výdavok spojený s nákupom kvalitnej potravinárskej pšenice ako s dovozom hotových potravinárskych výrobkov.

Čo chceme?

Dnes nie je problém dovážať vstupné suroviny pre pekárenský a cestovinársky priemysel zo zahraničia. Múka a iné suroviny dovezené z Českej republiky sú nielen lacnejšie, ale distribútor ich dokonca aj dovezie. Domáci výrobca, tlačený zo strany odberateľa znížiť cenu, uvíta akékoľvek cenové zníženie vstupov. „O čo nám však ide?“ pýta sa zástupca APCC Demeter Semančák a pokračuje: „Členovia asociácie sami volajú po ochranných opatreniach proti nadmernému dovozu agroproduktov a potravín. Ak by obišli domácich výrobcov múky a napojili by sa na český dovoz, vrátilo by sa im to vo forme problému, aký majú napríklad slovenskí cestovinári. Ich ročná výrobná kapacita predstavuje 40-tisíc ton cestovín, pričom dokážu umiestniť polovicu produkcie. Približne 8-tisíc ton cestovín sa dováža. V minulosti bola bilancia v tejto komodite vyrovnaná vďaka vývozu do Poľska, Česka, ale aj do Ruska, Bieloruska a Ukrajiny. Dnes vyvážame už len 2-tisíc ton cestovín, a to v dôsledku silných ochranných dovozných opatrení Ukrajiny a ďalších východných trhov, na ktoré sa medzičasom etablovali s nižšími cenami výrobcovia z Fínska a z iných krajín EÚ. Skutočnosť je taká, že doma máme nevyužité výrobné kapacity, cenu, s ktorou sa nevieme v súčasnosti na zahraničných trhoch nielen presadiť, ale aj udržať a vysoký dovoz cestovín, predovšetkým z Česka. Nadmernému dovozu sa nevieme brániť, dohodovanie kvót s Českom je zdĺhavé. Na dosiahnutie dohody nestačí zasadnutie Rady Colnej únie a vyžadované doplňujúce rokovania na úrovni profesijných zväzov sú neúčinné. Postoj štátnych úradníkov rozhodujúcich o proexportných dotáciách a dovozných kvótach len prehlbuje súčasné disproporcie vo využití výrobných kapacít, čo prináša zvyšovanie výrobných nákladov, a tým aj ceny, s ktorou prichádza výrobca na

Rýchlejšie do EÚ

Prípad tachografov je ďalší, ktorý potvrdzuje necitlivý prístup vládnych orgánov. Približujeme sa EÚ, avšak také urýchlenie vstupu, o ktorom bolo rozhodnuté už v roku 1997, spôsobilo pekárom dodatočné náklady vo výške 45 mil. Sk a slovenským potravinárom dokonca až 75 mil. Sk. Tachografmi zaznamenávajúcimi čas jazdy museli byť v zmysle zákona vybavené vozidlá triedy N2 a N3 s nosnosťou od 3,5 tony bez ohľadu na vek vozidiel rozvážajúcich potraviny. Dodatočný náklad vo výške 30-tisíc Sk na jedno vozidlo jednorazovo zaťažil skupinu nielen malých, ale aj stredných podnikateľov, ktorí napriek odvolávaniu sa neboli zo strany ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií pochopení. Ako tvrdí D. Semančák, malo by nám ísť v prvom rade o prosperitu podnikateľov, pretože tá vytvára základné predpoklady rýchlejšieho vstupu do EÚ.

Ponechaní osudu

Mnoho sa hovorí o podpore malého a stredného podnikania. APCC združuje 500 pekárov, 80 cukrárov a 40 cestovinárov, ktorí sú smutní z toho, čo ich v najbližších rokoch čaká. Ako výrobcovia základného sortimentu potravín boli vždy sociálne cítiaci. Pri objeme výnosov 7,5 mld. Sk dosahujú zisk pred zdanením približne 100 mil. Sk. Nedá sa to porovnať s rentabilitou 20 - 30 %, ktorá sa dosahuje v iných odboroch. Ako výrobcovia pociťujú minimálnu podporu podnikania zo strany štátu a takmer nijakú ochranu ich podnikateľských záujmov. Týka sa to nielen už spomenutých problémov, ale aj prístupu k ďalším, ako je napríklad návrh zákona o obchodných reťazcoch, ktorých vstup môže ohroziť tvorbu vlastných reprodukčných zdrojov a priniesť problémy so stabilizáciou pracovných síl. Z dvadsiatich výrobných skupín potravinárskeho priemyslu v priemernej mzde sa pekári, cukrári a cestovinári dostali až na 19. miesto, ich nominálna mzda je o 20 % nižšia od priemernej mzdy v potravinárstve a až o 80 % nižšia od nominálnej mzdy najproduktívnejšej potravinárskej skupiny. Bude motív vyrábať len pre to, aby bol ráno tovar včas a čerstvý, tým posledným?

Rudolfa Vallová