Obchodné reťazce si stále viac dovoľujú

Nízke nákupné ceny tlačia výrobcov pod ich náklady

„Zahraničné obchodné reťazce pôsobiace na Slovensku neraz začnú obchodné rokovania o dodávkach tovaru témou poplatky a výhody, ktoré si ešte ničím nezaslúžili a už by sme im ich mali poskytnúť. Pritom neraz objednajú toľko tovaru ako staničný bufet, ale nezabudnú sa správať ako veľkí,“ povedal nám generálny riaditeľ konzervárenskej firmy zhotovujúcej približne 150 výrobkov - s. r. o. Novex Food z Nových Zámkov Ing. Pavol Uhrín. Jeho negatívna skúsenosť je aj v tom, že v takejto nadnárodnej obchodnej spoločnosti si zaplatili „zápisné“, ale po roku boli vyradení zo zoznamu dodávateľov. „Zaplatili sme poplatok, ale od nového dodávateľa zahraničný reťazec zoberie ďalšie peniaze, hoci predtým tvrdil, že ten náš je na večné časy,“ približuje P. Uhrín správanie sa zahraničných obchodných firiem u nás. Tieto spoplatnené služby, súvisiace s využívaním predajnej plochy, sú teda niekoľkonásobne domácimi dodávateľmi zaplatené. „To je to, čo považujem zo strany super- a hypermarketov za nečestnú hru. Tieto poplatky odôvodňujú ako protihodnotu za služby alebo marketingové informácie, čo je z daňového hľadiska nepostihnuteľné, ale pre nás ako dodávateľov prakticky nevyužiteľné.“ Na otázku, ako sa môžu proti tomu brániť, uviedol, že tak, že takýchto predajcov budú výrobcovia ignorovať. „Je predsa neetické chcieť peniaze za niečo, čo som ešte nevykonal a len za prísľub, že urobím, pričom prísľub nesplnia.“ Podľa neho k takémuto postupu proti obchodným reťazcom sa netreba zjednocovať, na to stačí zdravý rozum každého normálneho výrobcu. „To, že sú reťazce silné, ešte neznamená, že budeme k nim servilní,“ zdôrazňuje.

Manažér Radek Smola z a. s. Dobrý život, ktorá na Slovensku podniká v oblasti výrobkov racionálnej výživy, tvrdí, že obchodné reťazce sú pre konečného spotrebiteľa veľmi výhodné, lebo sa snažia od dodávateľov vymáhať nízke ceny. Sú to však neraz veľmi tvrdé podmienky. „Preto do každého obchodu s týmito spoločnosťami nevstupujeme.“ Pretože má skúsenosti a informácie aj o situácii v Česku, dokáže porovnávať. Ako uviedol, predajcovia v Česku neboli pripravení na konkurenciu zahraničných reťazcov. Na Slovensku je to podobné, ale s tým, že domáce spoločnosti sa poučili z negatívneho českého príkladu. Vstup veľkých zahraničných obchodníkov na Slovensko nie je podľa neho taký jednoduchý, ako bol v Česku. Českí obchodníci včas neprevzali filozofiu, že spokojný zákazník sa opäť vracia a opäť u nich nakúpi. Tam po prvej fáze vstupu nadnárodných spoločností „popadalo všetko, čo do toho času fungovalo a pre nadnárodné spoločnosti vznikol oveľa väčší priestor, ako si mysleli”. V Česku, ako uviedol, sa počíta, že jeden hypermarket bude v priemere na 100-tisíc obyvateľov. „Dnes ich je v ČR asi 40. Tak čo nás ešte čaká,“ pýta sa. Ak sa našim domácim predajcom podarí ponúknuť to, čo zahraničným supermarketom, tak zahraničná expanzia nebude príliš silná. Niekoľko zahraničných obchodných spoločností, hoci majú na Slovensku už kúpené pozemky, uvažuje, či napokon vstúpi na slovenský trh. Slovensko je zemepisne členité, a teda aj veľmi náročné na obchodnú logistiku. Investície musia preto zvažovať, ale dôvodom je ešte aj fungujúca domáca obchodná sieť.

Mladý ambiciózny riaditeľ trnavského pivovaru Horden Ing. Miroslav Záluszký tiež nie je nadšený, že reťazce tlačia výrobcov a spracovateľský priemysel do extrémne nízkych cien. „Reťazce sa predbiehajú v tom, kto ponúkne tovar lacnejšie. Pre obyvateľov je to fajn, ale rozprávať o tom, ako o správnom spôsobe a teórii zlacňovania, je scestné. Lebo ak ma donútia ísť pod úroveň vlastných nákladov, aby som vôbec predával, to predsa nie je cesta zdravej ekonomiky. Jednoducho, výrobcovia budú z trhu vypadávať. Z dlhodobého hľadiska však takto fungovať nemôže. Reťazce pri zničení konkurencie ceny zvýšia, a potom už nebude diskusia o ich lacnejších výrobkoch. Čo na to povie spotrebiteľ?” Super- a hypermarkety pomáhajú k tomu, aby si malí predajcovia svoju zlú ekonomiku ešte viac zhoršili. „Logika je taká, že musím škrtiť, kde sa dá. Nemôžem zvyšovať mzdy a niektoré dodávateľské firmy sú nútené aj prepúšťať ľudí.“ A to, že v jednom hypermarkete je zamestnaných 500 až 700 ľudí, situáciu na trhu zamestnanosti na Slovensku moc nepomáha riešiť, lebo iné firmy zanikajú a pre nízke nákupné ceny nemajú na svoj rozvoj.

Vladimír Turanský