Trucpodniky nám nepomôžu

Vyšplhá sa strata z dostavby Mochoviec na 200 miliárd?

Ani vymenovanie nového generálneho riaditeľa Slovenských elektrární, a. s., Bratislava - na základe konkurzu, a teda odborných kritérií - neutlmilo slovné šarvátky medzi predstaviteľmi politických strán či záujmových kruhov o tom, že SE sú pod vplyvom tzv. jadrovej loby. Téma, kto ju reprezentuje a čo všetko ovplyvňuje, sa dokonca stala jednou z hlavných mediálnych káuz letnej uhorkovej sezóny. Pritom ide len o to, že na rozdielnosti názorov odborníkov si určití politici začínajú prihrávať body. V centre polemík sú totiž dve témy. Okrem rozhodnutia o predčasnom skončení prevádzky V-1 v Jaslovských Bohuniciach (vedenie SE ho však rešpektuje) ide o dostavbu 3. a 4. mochovského bloku. Vláda SR síce ešte na jar zaujala k dostavbe Mochoviec dlhoočakávané stanovisko, ale nechala si pre istotu otvorené zadné dvierka. Na základe finančnej analýzy dostavby bloku 3 a 4 rozhodla, že nepripadá do úvahy, ak si bude opäť vyžadovať štátnu záruku. Na stavbe je preinvestovaných takmer 16 mld. Sk. Predpokladané investičné náklady na dostavbu sa odhadujú na 51 mld. SE by si teda museli na výstavbu požičať. No vzhľadom na ich obrovskú súčasnú preúverovanosť a problémy, ktoré vyústili až tak ďaleko, že nie sú schopné splácať svoje úvery a úroky z nich, by financovanie zo strany zahraničných subjektov bolo podmienené zárukou štátu. Zahraničné energetické spoločnosti sa okrem záujmu podieľať sa na dostavbe Mochoviec netaja ani tým, že by práve takéto záruky vyžadovali. Rozostavané bloky sa naďalej konzervujú a keďže potenciálne nie je vylúčené, že sa investor nájde, diskusie neutíchajú. Navyše aj preto, lebo spomínaná ekonomická analýza obsahuje viacero scenárov dôsledkov dostavby, ako aj odhadov ďalšieho vývoja spotreby elektrickej energie, vývoja jej cien v SR, ako aj na liberalizovanom trhu EÚ. No hoci aj pri tzv. ideálnom variante by sa po započítaní návratnosti prostriedkov na zadný palivový cyklus vrátane likvidácie elektrárne dosiahla vyššia strata ako pri nedostavaní, odporcovia dostavby argumentujú len scenárom, ktorý hovorí o strate z dostavby až vo výške 206,5 mld. Sk. V ideálnom modeli (na základe podkladov SE) sa pritom napríklad uvažuje s úrokovými nákladmi vo výške 12 %, s využitím inštalovaného výkonu až 80 %, čo podľa predstaviteľov MH SR nie je dosiahnuteľné. Veď aj využiteľnosť inštalovaného výkonu blokov V-1 a V-2 v Jaslovských Bohuniciach bola do roku 1999 len 71-percentná. Scenár, pri ktorom vychádza strata až 206,58 mld. Sk, ráta najmä s nižším využitím inštalovaného výkonu a s prekročením plánovaných investičných nákladov o 10 %. Zvýšenie nákladov na dostavbu nemožno totiž podľa predkladateľov analýzy vylúčiť. Veď kým napríklad v roku 1996 sa náklady na dostavbu prvých dvoch blokov v Mochovciach predpokladali na 25,6 mld. Sk, skutočnosť v roku 1999 bola 33,86 mld. Sk. To znamená nárast až o 32 % oproti plánu. Podobne vzrástli aj náklady na rekonštrukciu V-1 v Jaslovských Bohuniciach z plánovaných 6,4 mld. Sk na 8,4 mld. Sk. Dokonca pri výstavbe republikového úložiska rádioaktívneho odpadu sa prekročili investície až o 53 %. Odpoveď, ale skutočne vyčerpávajúcu a presvedčivú, prečo došlo k takým veľkým nárastom investícií oproti plánu, by mali dať teraz energetici. V opačnom prípade ťažko presvedčia, že určité výhrady k záverom finančnej analýzy sú oprávnené. Najmä pokiaľ ide o vývoj spotreby elektriny nadväzne na rast HDP, ale tiež cien elektriny či plynu. Ich tiché mlčanie či zakladanie „ trucspolkov“ môže znechutiť aj nie nevýznamnú časť odborníkov, ktorá im v mnohom dáva za pravdu.

Zdena Rabayová