Koniec kupónovej privatizácie

Čo všetko chce MF SR ukryť pod ochranu malých investorov?

Prijatím zákona č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní sa prakticky skončil proces prevodu štátneho majetku na tých, ktorým iní svojim konaním umožnili, že sa k majetku nedostali ľudia, ktorým bol pôvodne určený. Ako sa to mohlo stať a aký dosah takýto majetkový prevod bude mať na dôveryhodnosť občanov voči slovenskému štátu a ním kontrolovaným inštitúciám, to ukáže čas. Pre tých, ktorí si ešte stále myslia, že kupónová privatizácia bola nekontrolovateľným alebo živelným procesom, treba pripomenúť, že viac ako 90 % podnikov, ktoré boli privatizované touto metódou, sa po jednom roku od privatizácie ocitli v rukách siedmich organizácií. Z týchto siedmich organizácií boli tri kontrolované štátom a štyri boli privátne. Za štát zastupovala akcionárov VÚB, sporiteľňa a poisťovňa a na strane privátnych správcov bol DIVIDEND, PSIS, PSIPS a HARVARD.

Základným problémom správcov bola ich nepripravenosť na túto úlohu. Táto nepripravenosť mala tri dimenzie. Prvou bola neschopnosť spolupráce s vedením podnikov, ktorých predstavy o chode podniku boli často radikálne odlišné od situácie na trhu. Druhým problémom správcov bola ich neschopnosť spolupracovať medzi sebou. Keď sa napríklad poisťovne v politickom zápase o štátnu moc zmocnili kresťania, tak zástupcovia poisťovne automaticky hlasovali proti sporiteľni, ktorú ovládli mečiarovci. Tretím a najzávažnejším problémom správcov bolo to, že napriek tomu, že zastupovali vlastníkov, nemali prostriedky na to, aby mohli podniky reálne formovať podľa potrieb trhu.

Nejednotnosť správcov a politizácia štátnej správy si vynútili potrebu zabezpečenia kontroly nad činnosťou podnikov. Slovenské podniky sa do troch rokov od začiatku privatizácie dostali do záujmových sfér tzv. majoritných vlastníkov. Štátom aspoň zdanlivo kontrolovaní správcovania majetku vo forme štátom kontrolovaných inštitúcií prevádzajú majetok do rúk tých, ktorí sú politicky alebo kamarátsky spoľahliví. Podiely v podnikoch, ktoré vlastnia fondy, napríklad poisťovne, sa zrazu dostávajú do privátnych rúk. Ako to v budúcnosti vysvetlí poisťovňa svojim klientom, je záhadné. Že viac zákazníkov neopustilo túto inštitúciu, je vysvetliteľné iba tým, že o tom nevedia. Problémom politického boja na Slovensku bolo to, že ten, kto ho vyhral, sa síce dostal k moci, ale iba k moci nad štátnou pokladnicou, ktorá nikdy nebola plná. Nová politická realita, že moc nad štátom negarantuje moc nad podnikmi, viedla k dvom krokom. Prvým bolo zrušenie ďalšej vlny kupónovej privatizácie. Cieľom bolo nepochybne vytvorenie hospodárskeho zázemia pre tých, ktorí tu chceli politicky prežiť. Metóda bola priamy predaj podnikov vybratým, ktorých dôveryhodnosť alebo úplatok garantoval buď krátky, alebo trvalý úžitok takejto privatizácie. Druhým krokom bol hromadný útok na privátne investičné spoločnosti. Majetok, ktorý tieto spoločnosti spravovali, bol dostatočnou základňou na financovanie politickej opozície. Najrýchlejšou metódou bolo zneužitie ministerstva financií, ktoré jednoducho odňalo týmto spoločnostiam licenciu na správu fondov. Fondy sa takýmto rozhodnutím dostali pod nútenú správu buď VÚB kontrolovanej spoločnosti, alebo HARVARDU. Úloha HARVARDU a jeho vedenia si časom ešte vyžiada veľa rubrík. Napriek tomu, že najvyšší súd rozhodol, že konanie ministerstva financií bolo protiprávne, je napr. Magula, ktorý tento proces začal, zamestnancom Národnej banky Slovenska. Podľa mňa je to hanbou a nedôslednosťou vedenia tejto banky, že ľudia s takýmto pozadím môžu byť jej

Programované fiasko?

Cieľom kupónovej privatizácie bol nielen prevod vlastníctva zo štátu na iných, ale hlavne to bol pokus o vytvorenie trhového hospodárstva a fungujúceho kapitálového trhu. Trh kapitálu si vyžaduje dôveru investorov a dôveru v podniky na takomto trhu. Štát, ktorý toto chce dosiahnuť aj za cenu, že sa zbaví svojho vlastníctva v prospech iných, musí veriť, že takouto zmenou dôjde k zvýšeniu efektivity hospodárstva a v dlhšej perspektíve k zvýšeniu životnej úrovne obyvateľstva. V tejto perspektíve sa dá povedať, že kupónová privatizácia bola pre štát veľkým fiaskom. Majetok je preč, kapitálový trh nefunguje, a takú nezamestnanosť, akú máme dnes, sme nepoznali ani za feudalizmu. Zodpovední za toto si pokojne plánujú svoju politickú budúcnosť alebo poberajú plat v Národnej banke Slovenska.

Ministerstvo búra...

Nový zákon o kolektívnom investovaní si vyžaduje, aby investičné spoločnosti alebo fondy v prípade, že nespravujú podielový fond podľa povolenia MF SR, boli zrušené likvidáciou. Takéto nariadenie sa dá porovnať s nariadením nacistov alebo izraelskej okupačnej správy v GAZE o zbúraní domov tých, ktorí majú iný názor ako okupačná správa. Ak si štát myslí, že výkon činnosti krčmára nemôže vykonávať ten, kto podáva alkohol mladistvým, tak mu výkon takejto činnosti môže zakázať. Zbúrať dom, kde krčmár alkohol predal, sa všeobecne považuje za prehnanú a neprimeranú reakciu. V prípade slovenských investičných spoločností a fondov sa parlament na návrh ministerstva financií rozhodol všetko dôsledne zbúrať.

Ak Slovensko chce byť právnym štátom, je nevyhnutné, aby bolo vyšetrené všetko, čo sa týka prevodov majetku tých, ktorí ho zverili do správy týchto spoločností a ktorí oň prišli práve pričinením ministerstva financií a štátom kontrolovaných inštitúcií, ktoré sa tento majetok podujali spravovať.

Alexander František Zvrškovec