Novinka na trhu: kolektívny tlak konkurencie?

Aj znižovanie rizika investícií občanov musí mať jasnú logiku

Fond ochrany vkladov (FOV) sa po páde niektorých bánk v poslednom období dostal na hranicu svojej schopnosti splniť záväzky vyplývajúce zo zákona. Keby mala ďalšia banka problémy, možnosť úhrady vkladov klientom do maximálnej výšky 330-tisíc Sk by bola problematická. Asociácia bánk na základe tohto vývoja odporučila NBS a vláde aktívne znižovať riziko nárastu potenciálnych záväzkov FOV. „Tým sme konkrétne mysleli Devín banku,“ spresnil včera generálny tajomník Asociácie bánk Miroslav Marenčík. Asociácia navrhuje ministerstvu financií na riešenie tejto situácie nasledujúce opatrenia: znížiť výplatu náhrady vkladov na 80 % súčasného stavu, rozložiť výplatu na dlhšie obdobie, splátky rozložiť na dlhšie obdobie (20 % pri vzniku povinnosti výplaty, 30 % po 6 mesiacoch a 30 % po 12 mesiacoch), úroky vyplácať do výšky priemernej úrokovej sadzby podľa údajov NBS a napokon Asociácia bánk požaduje väčšie zastúpenie komerčných bánk v dozornom orgáne nad bankovým trhom. Okrem toho asociácia pripravila list pre šéfa Devín banky, v ktorom ho upozorňuje na neprimerane vysoké úrokové miery v porovnaní s ostatnými komerčnými bankami. Prezídium predpokladá, že táto politika sa zmení po očakávanom vstupe predstaviteľov MF SR do dozorných orgánov banky. O tomto opatrení však možno diskutovať. Akú logiku má takýto striktný tón? Racionálnejšie by vari bolo to, keby asociácia (podľa známej úmery, že čím vyšší je výnos, tým vyššie je riziko vkladu) navrhovala na základe rizikovejších úrokových mier Devín banky zvýšenie jej odvodu do FOV. Ale priam akoby kolektívne zakazovať banke stanovený úrok, to predsa nie je úplne v súlade so zásadami voľného trhu. Napokon, banka tým, že vypláca klientovi vyšší úrok, zarába menej na obchode a je to jej vec. Rovnako aj vec bankového dozoru signalizovať jej prípadné problémy s likviditou a prijímať opatrenia. Ale kolektívny tlak konkurencie? Ako vyplýva zo včerajšieho oznámenia Devín banky, podriadila sa mu a úrokové sadzby pri vkladoch znížila v priemere o 2 % (podrobnejšie informujeme na str.2). Tým vlastne dala Devín banka asociácii zapravdu, čo treba akceptovať, ale ako princíp takýto tlak zo strany asociácie je diskutabilný a deformuje konkurenciu.

...a manažment?

Úplne treba odmietnuť Asociáciou bánk navrhované opatrenie na zmiernenie dosahu krachu bánk na likviditu FOV, ktorá sa má týkať len bežných občanov. Oni majú menej dostať, dlhšie čakať... Je to opäť len jedna časť riešenia, tá, ktorá vyhovuje bankám, ale nie je objektívna. Navyše, za ňu zaplatíme my všetci, obyvatelia. Miroslav Marenčík sa totiž veľmi šikovne vyhol odpovedi na otázku, či asociácia navrhovala aj nejaké postihy pre tých, ktorí by v budúcnosti boli za krach banky zodpovední - manažmentom. Z jeho vyhýbavosti vyplýva jednoznačné nie. Vyzerá to tak, že opäť budeme trestať len tých, ktorí sú v tom nevinne - bežných občanov.

Čo je účelom?

Pod rúškom ochrany malých investorov začalo včera MF SR spolu s BCP v Bratislave, s asociáciami združujúcimi banky, poisťovne, investičné spoločnosti a obchodníkov s cennými papiermi z finančných prostriedkov fondu PHARE reklamnú kampaň nazvanú Nehazardujte s úsporami. Hoci uvedené inštitúcie sa schovávajú za krásny cieľ, zabezpečiť malým investorom čo najviac informácií o spoločnosti, do ktorej vkladajú peniaze, a jej projekte (netvrdíme, že to netreba), skutočným cieľom projektu, ako aj neskôr pripravovaných legislatívnych opatrení je skôr zastaviť výrazný predstih v raste vkladov do nebankových inštitúcií pred bankovými. Opatrenia, o ktorých sa v projekte hovorí, sa však k občanom poriadne ani nedostanú, iba majú poslúžiť uvedenému zvratu vo vývoji vkladov. Napokon, na ochranu malých investorov mala táto vláda dosť času, a čo dokázala? Treba sa zamyslieť aj nad tým, prečo ľudia vkladajú peniaze do nebankových inštitúcií sľubujúcich vyššie úroky, hoci z toho vyplýva vyššie riziko? Vyplýva to z ich beznádeje na východiská zo súčasnej katastrofálnej sociálnej situácie. Preto sú ochotní podstúpiť aj vyššie riziko.

„Nechceme zakazovať“

„Nechceme nič zakazovať, ide nám o vytvorenie presných pravidiel,“ povedal generálny riaditeľ sekcie finančného trhu MF SR Ing. Michal Horváth. Potenciálni klienti budú mať podľa pripravovaného zákona o verejnej výzve právo na viaceré základné informácie o inštitúcii, ktorá ich vyzýva ku vkladaniu finančných prostriedkov. „Prísľub zhodnotenia vkladov by mal po nadobudnutí zákona prebiehať procesom schvaľovania ako napríklad emisia dlhopisov. Od novembra tohto roka by mal byť kontrolným orgánom pripravovaný Úrad dozoru nad finančným trhom.“ Pripravovaný zákon sa nedotkne tých inštitúcií, ktoré nepôsobia na základe osobitného zákona, ako napríklad bánk či poisťovní, ale ani povedzme nadácií, ktoré zhromažďujú finančné prostriedky na iné účely, ako je podnikanie. Hoci práve v poslednom období to boli banky, ktoré krachovali. V tejto súvislosti treba pripomenúť nedávne slová guvernéra NBS M. Juska o tom, že nie všetky údaje vo výročných správach a informácie pre bankový dohľad sú vždy pravdivé. Ak transparentnosť, tak by mala platiť pre obe strany rovnako, pre banky aj pre nebankové inštitúcie. V tomto prípade sa však MF SR orientuje jednostranne iba na nebankové inštitúcie a chce im sprísňovať pravidlá. A je pochopiteľné, že inštitúcie, ktoré samy majú problémy s transparentnosťou, budú po nej, po boku ministerstva a na cudzí účet, o to hlasnejšie volať.

Peter Višváder