Zrazil sa Kursk s cudzou loďouou?

Agentúry:Nik z posádky ponorky haváriu neprežil

Moskva (TASR) - Tím nórskych a britských potápačov otvoril vnútorný poklop stroskotanej ruskej jadrovej ponorky Kursk, oddeľujúci zadnú prielezovú komoru od útrob plavidla, informovala včera ruská tlačová agentúra Interfax. Potápači zistili, že oddelenie číslo deväť nachádzajúce sa za vnútorným poklopom je zatopené.

Pomocou kamery na diaľkové ovládanie skúmali túto časť ponorky, ktorá sa považovala za jedno z miest, kde mali členovia posádky pomerne najlepšiu šancu na prežitie.

Podľa oznámenia záchranárov nevykazovala úroveň radiácie v tejto sekcii zvýšenú hodnotu. Nórski potápači tak potvrdili informácie ruského vojenského velenia, ktoré od začiatku vylučovalo možnosť úniku rádioaktívneho žiarenia. Zatiaľ nie je známe, či sa našli nejaké telá zo 118-člennej posádky uväznenej na palube stroskotanej ponorky Kursk.

Krátko pred týmto oznámením druhý kanál ruskej štátnej televízie RTR informoval, že nórski potápači zaznamenali únik vzduchových bublín z útrob stroskotaného plavidla. Stalo sa tak v momente, keď sa pokúšali otvoriť vnútorný príklop únikovej komory.

Nikto zo 118-člennej posádky však haváriu neprežil a jej útroby sú úplne zaplavené. Potvrdil to včera náčelník štábu ruskej Severnej flotily Michail Mocak a veliteľ nórskeho záchranného tímu admirál Einar Skorgen. Rusko zároveň požiadalo Nórsko o pomoc pri vyťahovaní tiel dôstojníkov a námorníkov Kurska.

Dynamický úder

Hlavnou verziou stále záhadnej katastrofy ruskej jadrovej ponorky Kursk zostáva aj naďalej „dynamický úder zvonku“. Vyhlásil to včera pre štátnu televíziu RTR predseda osobitnej vyšetrovacej komisie a vicepremiér Iľja Klebanov.

Podľa neho zatiaľ ešte nie je úplne jasné, či úder spôsobil nejaký iný predmet pod vodou alebo či to bola mína. Ku katastrofe však v každom prípade došlo „za pár sekúnd“, dodal ruský vicepremiér zodpovedný za vojenskopriemyselný komplex.

Medzi možnými príčinami havárie sa doteraz spomínala aj kolízia s cudzou ponorkou, no podľa šéfkonštruktéra ponorky Kursk by v takom prípade muselo blízko ruského plavidla ležať na dne mora aj druhé. Zatiaľ však našli asi 300 m od potopeného Kurska zábradlie z cudzej ponorky, pravdepodobnej britskej. Za absolútne nepravdepodobnú považujú odborníci aj verziu o náraze na nevybuchnutú mínu z druhej svetovej vojny. Generálny konštruktér pýchy ruského ponorkového loďstva Baranov to vo včerajšom vydaní novín Moskovskije vedomosti označil za „rozprávku pre deti“ a dodal, že taká mína je pre ním zostrojené plavidlo ako „uštipnutie komárom“.

Zrážka?

Skutočnosť, že o pozadí vážnej katastrofy preniká na verejnosť stále len minimum informácií, súvisí podľa expertov predovšetkým s utajenosťou niektorých technicko-taktických parametrov ponorky, prípadne s misiou, ktorú jej posádka plnila v rámci vojenského cvičenia.

Denník Segodňa s odvolaním sa na vlastné zdroje uviedol, že 12. augusta večer mala ponorka uskutočniť nočný torpédový útok na cvičný cieľ. Keď sa však z väčšej hĺbky pri nižšej rýchlosti dostávala na úroveň 20 - 25 metrov pod hladinou mora, narazila do ťažkotonážneho a rýchlejšie sa pohybujúceho objektu identifikovaného zatiaľ ako „atómová viacúčelová ponorka cudzieho štátu“. Približujúce sa plavidlá podľa denníka pravdepodobne „vedeli o sebe“, no v kritickú chvíľu sa nemuseli „počuť“.

O pravdepodobnosti danej zrážky by mohla svedčiť aj skutočnosť, že nórski seizmológovia zaznamenali v ten večer v akvatóriu Barentsovho mora otrasy rovnajúce sa sile 100 - 150 kilogramov TNT. S najväčšou pravdepodobnosťou však nešlo o výbuch, ale o spomínaný „dynamický úder“ do ruskej ponorky, v dôsledku ktorého táto v priebehu 120 sekúnd klesla na dno. Podľa novín Segodňa malo v momente zrážky okamžite zahynúť približne 40 zo 118 členov posádky. Mnohí ďalší námorníci pravdepodobne neprežili prudký náraz na 108 metrov hlboké morské dno, pri ktorom detonovala časť munície. Išlo o druhý výbuch v sile niekoľkých kiloton TNT, ktorý zaznamenali nórski špecialisti. Do silno poškodenej ponorky začala navyše prenikať voda. Či sa napriek tomu niektorým z ruských námorníkov predsa len podarilo zostať nažive, zostáva doteraz nejasné.

Nijaké hodnoverné správy neexistujú ani o tom, či sa v okolí havarovaného plavidla našli nejaké stopy po cudzej ponorke. Odborníci predpokladajú, že jej poškodenie nemuselo byť také kritické, aby sa s ňou posádka nemohla z miesta katastrofy vzdialiť.

Verzia bulvárnych novín

Ruského prezidenta Vladimira Putina informovali v čiernomorskom Soči o smrti väčšiny posádky už krátko po jej havárii 12. augusta. Ruské námorníctvo tiež krátko po nešťastí urobilo pri dne Barentsovho mora filmový záznam potopenej ponorky, ktorý dokazuje, že už v tom čase bolo sedem z deviatich sektorov stroja zatopených vodou. Časti explóziou zdeformovaného plášťa a vnútorného vybavenia ponorky zaznamenali potápači rozmetané aj vo veľkej vzdialenosti od miesta potopenia.

Bulvárne noviny Moskovskije vedomosti zverejnili včera vlastnú senzačnú verziu katastrofy jadrovej ponorky Kursk, podľa ktorej mala byť zasiahnutá vlastnou ruskou supermodernou raketou odpálenou z krížnika Piotr Velikij, ktorá sa podľa všetkého „mierne odklonila od zadanej trajektórie“.