Vždy ťahali za kratší koniec

Kto je schopný triezvo hodnotiť agropotravinárstvo?

Vyjadrenia niektorých politikov v poslednom období o tom, že slovenské poľnohospodárstvo je vysoko a nesprávne dotované, nesvedčia o komplexnom využívaní existujúcej informačnej základne, ktorú majú k dispozícii. V porovnaní s EÚ naše dotácie len čiastočne dopĺňajú nedostatočnú cenovú úhradu agrárnej produkcie. Analýzy potvrdzujú, že naša prvovýroba mala vlani len na obilninách, cukrovej repe, zemiakoch, mlieku, jatočnom hovädzom dobytku a ošípaných o 14,7 mld. Sk nižšie tržby, než aké by za to isté množstvo predanej produkcie dosiahla pri uplatňovaní priemerných cien EÚ. Ich presadzovanie, ku ktorému sa však v rámci predvstupovej prípravy budeme musieť aspoň postupne priblížiť, by znamenalo, že túto sumu by v konečnom dôsledku museli zaplatiť občania a bola by vyššia ako ich súčasný podiel na dotačnej podpore chlebového odvetvia. Tvrdenia o „veľkom doplácaní“ obyvateľov na agrárny sektor stoja na vratkých nohách aj preto, že v EÚ je štátna podpora vrátane prostriedkov vynakladaných z Bruselu v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky asi trikrát vyššia ako u nás. Ministerstvom pôdohospodárstva SR vypracovaná koncepcia rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva, ktorú však ešte neschválila vláda, požaduje v roku 2005 zvýšiť rozsah dotačnej podpory a príspevkov do štátnych fondov na 14,2 mld. Sk, čo je však menej ako vlaňajší rozdiel v cenovej úhrade ťažiskových komodít medzi našimi cenami a ich ekvivalentmi v EÚ. Podľa prepočtov nedosiahne tohtoročná skutočná úroveň dotácií do poľnohospodárstva na Slovensku viac ako 38,8 USD na obyvateľa, 85 USD na hektár poľnohospodárskej pôdy a 1881 USD na pracovníka v agrosektore. Výška štátnej podpory agrokomplexu v Maďarsku bude v tomto roku predstavovať takmer 62 USD na obyvateľa, vyše 102 USD na hektár pôdy a necelých 2005 USD na pracovníka. V Poľsku by sa tieto ukazovatele mali zastaviť na hranici asi 110, 228 a 1051 USD. Pripomíname, že súčasní odporcovia agrárnych dotácií a ich kolegovia z toho istého straníckeho košiara nám dávali a dávajú poľský model poľnohospodárstva za vzor. Kde je potom logika ? Alebo je logika práve v tom, že nejde o odbornú logiku, ale o politický spor, a to najmä medzi SDĽ a DS?

Poľnohospodári hovoria, že si „nevedia vysvetliť slová niektorých politikov, že médiá dostatočne netlačia na poľnohospodárstvo, aby sa zreformovalo“. A potom sa to prejavuje aj tak, že títo politici a ich poradcovia či hovorcovia, majúci dobré vzťahy k niektorým, sebe blízkym médiám, dávajú slovo jednostranne im, „lebo sú (údajne) najvplyvnejšie“. Takto vnášajú do chlebového odvetvia politiku, čo nie je to dobré, lebo agrosektor v politických zápasoch takmer vždy utŕžil ťažké rany. Naposledy po roku 1990. Poľnohospodárstvo preto musíme vnímať v kontexte rozvoja celého vidieka, teda tak, ako k nemu pristupuje aj EÚ.

Vladimír Turanský