Zmúdrie vláda pri preberaní štátnych záruk?

Na tento rok sa zdajú byť problémy vyriešené, ale...

Vláda nedávno rozhodla o tom, že časť z privatizácie telekomunikácií v celkovej sume 10 mld. Sk sa použije na úhradu splatných štátnych záruk za bankové úvery týkajúce sa týchto ôsmich podnikov: ZŤS TEES Martin, ZŤS Dubnica, PT Žilina, Calex Zlaté Moravce, Solivar Prešov, Vodohospodárska výstavba Bratislava, SE a ŽSR. Pripomeňme, že v roku 1999 boli prevzaté štátne záruky za bankové úvery v objeme 33,65 mld. Sk a celkový objem prevzatých štátnych záruk dosiahol 142,2 mld. Sk. V roku 2000 plynie termín splatnosti jednotlivých úverov so štátnou zárukou vo výške 27,7 mld. Sk. Pri príprave štátneho rozpočtu bola vyčíslená predpokladaná výška prostriedkov na preplatenie úverov štátom z dôvodu neschopnosti podnikov plniť svoje záväzky na 19,8 mld. Sk. Po opätovnom prerokovaní však bola znížená na 11,7 mld. Sk. Túto sumu by mali zhruba pokryť spomenuté a už inkasované príjmy z privatizácie Slovenských telekomunikácií. Pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu na 2000 s expertmi MMF bolo vyjadrené ich odporúčanie nezahŕňať príjmy z privatizácie do príjmov ŠR a následne v rovnakej sume krátiť jeho výdavky, tzv. memorandová položka. Uplatnenie tohto mechanizmu podmienila novela zákona o veľkej privatizácii, ktorú parlament medzičasom prijal a ktorá umožnila nasmerovať prostriedky z privatizácie na realizáciu bankových záruk, ako aj schválenie tejto položky v rozpočte FNM SR. Tento spôsob krytia záruk má však právne riziká, ktoré treba v priebehu roka riešiť. Nejde len o nesolventnosť FNM SR, ale aj o to, že jediným účastníkom záručných zmluvných vzťahov je v zastúpení vlády MF SR. Pritom banky nepripúšťajú náhradu štátnej záruky zárukou FNM SR. Tento problém sa priebežne rieši rokovaním s veriteľmi.

Časový nesúlad

Najväčšie splátky boli v apríli - 2,24 mld. Sk, v júni - 8 mld. Sk a tretia sa očakáva v decembri tohto roka vo výške 10,3 mld. Sk. Po úspešnom zrealizovaní uvedených opatrení by mali byť riziká vyplývajúce zo štátnych záruk eliminované, ale značná časť splácania tým, že sa odsúva do budúcich období, zdražuje ich realizáciu. Iná cesta však vzhľadom na vysokú sumu záruk a neschopnosť podnikov plniť svoje záväzky nie je. Najväčšie riziká, vo výške asi 4,1 mld. Sk, zostávajú v dôsledku predstihu povinnosti splácať úvery pred možnosťou získania zdrojov na tento účel. Ide najmä o Vodohospodársku výstavbu, Slovenské elektrárne, Solivary Prešov a Calex Zlaté Moravce.

Odklad zdražuje

Hlavnými východiskami pri riešení vzniknutej situácie, nebezpečnej z hľadiska ohrozenia štátneho rozpočtu, sa v priebehu roka ukázala byť (ak sa nepodarilo zabezpečiť odklad splátok na 2. polrok), možnosť skúmať v podnikoch, ktoré sú v konkurze a vyrovnaní, prípadné akceptovanie zrušenia štátnych záruk a zaradenie týchto úverov medzi klasifikované. Následne by sa riešili v rámci reštrukturalizácie bánk. Okrem toho sa uvažuje s využitím štátnych finančných aktív s tým, že v priebehu rozpočtového roka sa musia vrátiť, ďalšou možnosťou je využitie preklenovacích úverov, poskytovanie návratných krátkodobých finančných výpomocí, ale aj prípadné viazanie iných výdavkov kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy v rozsahu asi 1 mld. Sk.

Budeme múdrejší?

Ministerstvo financií SR si v tejto zložitej situácii dáva za cieľ zmeniť prístup jednotlivých rezortov a vlády k preberaniu štátnych záruk. Jednoducho, prebratých záruk nemôže byť veľa. Aktuálna je aj otázka zabezpečovania plnenia týchto záväzkov. Práve v súvislosti s touto otázkou sa už menej ako o splácaní podnikových dlhov štátom hovorí o tom, ako a kedy uvedené podniky budú vracať tento štátu. Pretože to je druhá stránka veci. Pomôcť riešiť situáciu by mala aj nová právna a inštitucionálna úprava preberania záruk. Či sa vláda poučí zo súčasnej situácie, to ukáže už príprava štátneho rozpočtu na rok

Peter Višváder