Zorganizovaná tragédia Kurska?

Na palube jadrovej ponorky bolo údajne až 130 ľudí

Veliteľ ruskej Severnej flotily admirál Vjačeslav Popov je presvedčený, že katastrofa jadrovej ponorky Kursk, pri ktorej zahynulo všetkých 118 námorníkov, bola niekým zorganizovaná. Posádka podľa neho nemá na tragédii nijakú vinu. „Stratili sme najlepší tím ponorkového loďstva Severnej flotily. Okolnosti boli, žiaľ, natoľko katastrofické, že väčšina posádky neprežila po zrážke ani tri minúty,“ konštatoval admirál v liste adresovanom príbuzným obetí. Vjačeslav Popov nazval haváriu Kurska obrovským nešťastím nielen pre ich ženy, matky, otcov a deti, ale aj pre celú flotilu a takisto aj jeho ako veliteľa. „Pousilujem sa urobiť všetko, a budem sa o to snažiť celý svoj život, aby som sa pozrel do očí tomu človeku, ktorý túto tragédiu organizoval,“ citovala tlačová agentúra ITAR-TASS z kondolenčného listu ruského admirála.

Nórska armáda tiež prišla s vlastným vysvetlením katastrofy. Ruskú jadrovú ponorku Kursk pred desiatimi dňami pravdepodobne potopila explózia torpéda alebo inej ruskej zbrane, vyhlásili včera jej predstavitelia. Oslo tým vyvracia domnienky Ruska, že plavidlo stroskotalo po kolízii. „Nemáme náznaky, že došlo k zrážke s iným plavidlom. Mohlo dôjsť k výbuchu v jednom zo zbraňových systémov na palube, napríklad torpéda, ktorý inicioval silnejšiu detonáciu o dve minúty neskôr. Ako príčinu prvého výbuchu nemožno vylúčiť ani kontakt s mínou,“ povedal hovorca nórskych ozbrojených síl generál Kjell Grandhagen.

Rusi sa naproti tomu nevzdávajú myšlienky, že za stroskotaním ponorky treba hľadať kolíziu s iným plavidlom. „Toto je domáca ruská propaganda,“ charakterizoval postoj Moskvy veliteľ nórskeho záchranného tímu admirál Einar Skorgen. Nórsko vychádza pri tvrdení o fatálnych explóziách z údajov, ktoré zaznamenalo jeho špionážne plavidlo Marjata, monitorujúce ruské námorné cvičenie v Barentsovom mori. Loď zaznamenala 12. augusta dve explózie v mieste havárie Kurska. Rovnako aj seizmologické stanice rôznych krajín zaznamenali dva výbuchy, z ktorých druhý mal silu dvoch ton TNT.

Denník Komsomoľskaja pravda vo svojom včerajšom vydaní napísal, že pri podmorskej tragédii zahynulo až 130 osôb, a nie 118, ako doteraz oficiálne uvádzalo ruské námorníctvo. Noviny odhaľujú, že okrem plnej vojenskej posádky bolo na palube ponorky Kursk ďalších 12 civilných osôb - námorných expertov.

Ruský denník Komsomoľskaja pravda zverejnil včera senzačnú informáciu týkajúcu sa katastrofy jadrovej ponorky Kursk. Na jej palube nebolo podľa zistenia novinárov iba 118 dôstojníkov a námorníkov, ako to tvrdia oficiálne úrady, ale údajne aj ďalších 12 osôb, ktorých mená sa doteraz nikde neobjavili. Noviny, ktoré ako prvé získali menný zoznam členov havarovanej posádky, s odvolaním sa na dva anonymné zdroje z Murmanska a Moskvy uviedli, že medzi oficiálne neevidovanými „hosťami“ ponorky boli aj vysokopostavení dôstojníci a spolu s nimi aj niekoľko civilistov. Velenie Severnej flotily túto informáciu zatiaľ nijako nekomentovalo.

K záhadám okolo tragédie v Barentsovom mori sa medzitým vyjadril bývalý veliteľ Čiernomorskej flotily admirál Eduard Baltin. Ten s neskrývanou dávkou starej sovietskej vojenskej cynickosti priamo vyhlásil, že ponorka plnila v rámci cvičenia „osobitnú úlohu“ a že všetci, ktorí sa podieľali na záchranných prácach, museli preto dbať na prísny režim utajenia.

Mnohí pozorovatelia sa zhodujú v tom, že práve tieto slová sú odpoveďou na to, prečo ruské vedenie zo začiatku odmietalo zahraničnú pomoc a prečo predseda vládnej vyšetrovacej komisie a vicepremiér Iľja Klebanov dnes zrazu povedal, že už 14. augusta, teda necelé dva dni po tragédii, nezostal na palube Kurska nažive pravdepodobne nikto. „Skorší príchod nórskych potápačov by na situácii so záchranou posádky asi sotva čo zmenil,“ citovala slová Klebanova tlačová agentúra ITAR-TASS.

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil túto stredu za celoštátny deň smútku na pamiatku 118 dôstojníkov a námorníkov, ktorí zahynuli na palube atómovej ponorky Kursk. V. Putin mal včera po desiatich dňoch od tragédie jadrovej ponorky Kursk konečne navštíviť hlavnú základňu Severnej flotily v zapolárnom meste Severomorsk v Murmanskej oblasti. Očakávalo sa, že sa stretne aj s najbližšími príbuznými obetí katastrofy, ktorých sa už tam zhromaždilo takmer štyristo.

(TASR/by)