Slovensko ako fackovací panák kritikov extrémizmu

V čom má APA pravdu a v čom sa mýli

Traja múdri spíšu v Heidelbergu už na budúci týždeň správu o vplyve pravicového extrémizmu koaličnej Rakúskej strany slobodných na vládnu politiku alpskej republiky. Očakáva sa, že bude dostatočne priaznivá k Rakúskej republike, aby sa mohli zrušiť sankčné postoje jednotlivých členských štátov Európskej únie voči Viedni. Tam už viacerí pochopili zmenu politickej klímy ako legitimáciu na to, aby sa z obžalovaných mohli zmeniť na prokurátorov. V tomto smere niet veru osvedčenejší manéver ako známy výkrik: „Chyťte zlodeja!“ A nie je vďačnejší fackovací panák ako malé a slabé Slovensko, a to nie po prvý raz.

A tak sa v predvečer správy troch múdrych z Rakúskej tlačovej agentúry dozvedáme nie to, aká vážna je situácia s pravicovým extrémizmom v Nemecku, Rakúsku, Pobaltí, v Tudjmanovom Chorvátsku či v Cskurkovom Maďarsku, nie v Británii či Španielsku, USA, Japonsku a inde, ale „ausgerechnet“ v malej Slovenskej republike. Do tej si možno bez rizika kopnúť.

Nejde o to, že by sa analýza APA neusilovala o formálnu logiku a nemohli by sme jej dať v mnohom za pravdu. Na Slovensku je časť pravicového národného extrémizmu odkojená medzivojnovým dedičstvom radikálne národného autoritatívneho hnutia, ale nie, ako tvrdí APA fašistického hnutia. Tu si agentúra evidentne splietla Slovensko s domácim Rakúskom a so susedným Nemeckom, Talianskom či Maďarskom, ktoré disponujú bohatými ložiskami medzivojnového fašizmu. Navyše, aj ohlas po pol storočí nie je v Slovenskej republike natoľko výrazný. Ani pri zohľadnení veľkoústych a vlastne slabošských výrokov niektorých politikov SNS nemožno medzi nimi nájsť klenoty Haiderovej rétoriky o statočných mužoch SS či podobné dobré slovo o Hitlerovi, ani netrpia porovnateľným syndrómom xenofóbie, ktorá je ináč vlastná aj šéfovi maďarskej MIEP Csurkovi s jeho „sprisahaním židov, boľševikov a slobodomurárov“ a hranicami spred roku 1920. Ak sa APA pozastavuje nad 10 percentami preferencií SNS, potom pripomeňme, že Haiderova FPÖ dostala nedávno podporu 28 percent Rakúšanov. A to v bohatej krajine s nízkou nezamestnanosťou. Do obrazu zapadá aj nárast trestných činov s pravicovo extrémistickým motívom, ktorý v posledných šiestich mesiacoch v Rakúsku zreteľne stúpol zo 152 na 232.

Najhoršie by však bolo, ak by sme sa po vzore APA usilovali poukázaním na oveľa hnedší profil iných vyzliecť z vlastnej zodpovednosti za toleranciu k extrémne pravicovým či fašistickým javom a tendenciám v Slovenskej republike. Výroky poslanca V. Morica o rezerváciách pre Rómov alebo J. Slotu o biči a malom dvorku pre Rómov celkom istotne nezastavili, ale skôr povzbudili troch násilníkov, ktorí v nedeľu ubili na smrť v Žiline Rómku A. Balážovú. Od roku 1985 zavraždili u nás pravicoví extrémisti, najmä skíni, štyroch Rómov, zaútočili aj proti mentálne chorým rómskym deťom. Čisté svedomie nemá polícia ani vládne úrady. Ani po poslednej vražde od nich nepočujeme nič múdrejšie ako ponosy na nedokonalé zákonodarstvo a laxnosť polície.

Hlavný problém však spočíva v hospodárskom a spoločenskom systéme, ktorý liberálnou metlou vyháňa z ekonomiky státisíce ľudí. Vyše polmiliónová, 20-percentná nezamestnanosť na malom Slovensku potom plodí tak ako vo východnom Nemecku nenávisť, ktorá sa u intelektuálne a morálne skromnejšie vybavených ľudí tradične obracia proti tým, čo vyzerajú ináč, hovoria ináč a majú iný životný štýl. Analýza APA celkom správne poukazuje na frustračný potenciál sociálnych skupín, ktoré sa cítia byť porazené v procese transformácie komunizmu na kapitalizmus. Zostáva faktom, že hoci naša krajina mala aj pred rokom 1989 rovnaké medzivojnové dedičstvo, ako má dnes, vôbec ju natoľko nerozkladal rasizmus, xenofóbia a extrémizmus, ako sme toho svedkami teraz. Asi mal pravdu Voskovec a Werich, keď spievali, že hlad vyháňa vlkov z lesa von. A dodajme: Aj nenásytnosť.

Jaroslav Brabec