Podperami sú aj čierne duše

Experti sa zatiaľ nezhodli ani len na definícii

Veľmi skromný výsledok rastu našej ekonomiky čiastočne zlepšuje takzvaná šedá ekonomika, ktorú síce oficiálne štatistiky nezachytávajú, no odborníci tvrdia, že podiel tieňového sektora na HDP sa pohybuje od 5 do 45 percent. Pod pojmom tieňová či šedá ekonomika experti definujú činnosť, ktorá sa neodohráva na základe žiadneho zmluvného vzťahu, nie je zdaňovaná ani vykazovaná. Podľa analytikov jej cieľom je vyhnúť sa plateniu daní a upozorňujú, že jej podiel na hrubom domácom produkte odráža nedostatky daňového systému a úroveň ďalších prekážok na podnikanie, napríklad právnych a inštitucionálnych. Skúsenosti z praxe ukazujú, že hlavnou príčinou vzniku „tieňového“ správania sa časti hospodárskych subjektov je v samej existencii zásahov štátu do ekonomiky - vytvorenie daňového systému, regulácia nakladania s prírodnými zdrojmi. Čo vysvetľuje, prečo je šedá ekonomika fenoménom aj najvyspelejších krajín. U nás majú mimopracovné „fušky“ dlhú tradíciu. Dnes, hoci sme už dávno vykročili na cestu voľného trhu, neoficiálna ekonomika stále zostáva. Určiť, koľko vyprodukovala tzv. tieňová ekonomika, je celkom nemožné. Ide totiž o ekonomiku skrytú, ktorá nie je vykazovaná v štatistikách. Experti, ktorí sa problematikou zaoberajú, sa zatiaľ nezhodli ani na definícii, teda na výkaze činností, ktoré k šedej ekonomike patria. Okrem „čiernej práce“ sem nepochybne patrí aj ekonomika absolútne nelegálna, ako je pašovanie, nepovolená výroba liehu, nelegálne kopírovanie softvéru, krátenie DPH, korupcia, predaj kradnutého tovaru, výroba a obchodovanie s drogami či prostitúcia. Na ilustráciu - niektoré odhady uvádzajú rozpätie z obchodovania s drogami okolo 70 - 85 % z hodnoty predávanej drogy. Z analýzy rozsahu štruktúry pašovaného tovaru zisteného colníkmi vyplýva, že napríklad hodnota tovaru, ktorá bola predmetom colného deliktu, vzrástla z 2,41 mld. v roku 1997 na 2,56 mld. Sk v roku 1998.

Odborníci upozorňujú, že neexistuje ani jednotný prístup vo výbere metódy. Uplatňovaných možností je veľa, napríklad produkčná metóda odvodzuje podiel šedej ekonomiky na HDP z rozdielu medzi objemom produkcie a tým, čo sa na výrobu spotrebovalo, ďalšie prepočty stavajú na preverovaní vývoja množstva peňazí v obehu (premisa je, keď množstvo rastie, rastie pravdepodobne aj šedá ekonomika) či sledovanie vzájomnej korelácie medzi vývojom spotreby energie a vývojom rastu HDP. Všetky odhady sú veľmi rozporuplné a ich rozptyl je veľmi veľký. Podľa niektorých posledných údajov odhad skrytej ekonomiky za formálny a neformálny sektor predstavoval celkovo v roku 1998 asi 62 mld. Sk.

Eleonóra Bujačková