Ochota rozsekne problémy

Komentuje Peter Višváder

Na seminári Združenia priemyselných zväzov SR o daňovej sústave si najmä jeho predseda, šéf Volskwagenu Slovakia J. Uhrík a štátny tajomník MH SR J. Sabol odložili servítku spoločenského taktu voči ministerke financií B. Schmögnerovej ako k žene a precízne, na základe poznatkov podnikateľov a ľudí z praxe, bod po bode analyzovali problémy súčasnej daňovej sústavy. Pritom dávali na stôl také námety na jeho zlepšenie, proti ktorým sotva môže ministerstvo financií účinne namietať, ak nemá verejnosť utvrdiť v tom, čo sa o ňom šušká: že mu ide iba o jednostranné stráženie príjmov štátneho rozpočtu, bez ohľadu na stav podnikateľského prostredia. Napríklad, znížením sadzby dane z príjmov právnických osôb (PO) a zachovaním sadzby u fyzických osôb (FO) vznikol v podnikateľskom prostredí nenormálny a nerovnovážny stav, keď sú FO znevýhodnené. J. Sabol preto správne navrhuje zníženie sadzieb dane z príjmov u FO na cieľovú úroveň asi 20 %. Sila jeho argumentov je v tom, ako sám hovorí, že vzhľadom na výšku výberu z tejto dane z hľadiska štátneho rozpočtu sa to nedá urobiť mechanicky. Veď mu v roku 1999 priniesla až 30,4 mld. Sk, je to teda významná časť jeho príjmov. Avšak pri rozdelení tejto sumy na daň z príjmov zo závislej činnosti a na daň z príjmov z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti (SZČ), získavame rýchlym zmenám priaznivejšie naklonený pohľad. Kým zo závislej činnosti odviedli FO minulý rok 25,7 mld. Sk, výber dane z príjmov z podnikania a inej SZČ bol 4,7 mld. Sk. Hýbanie s touto sumou je teda, ak nebude chýbať ochota, reálne.

Takto zástupcovia podnikateľskej sféry bod po bode argumentovali. Vzhľadom na svoje skúsenosti z praxe a množstvo priam nenormálnych ustanovení v daňových zákonoch, nemali ťažkú úlohu v tom, aby vytvorili dlhý zoznam problémov: v správe daní majú jednostranne navrch daňové úrady, nezdravo vysoké a progresívne sú sadzby dane z prevodu a prechodu nehnuteľností, proti zdravému rozumu máme v zákonoch zapracovaný spôsob a možnosti rozpúšťania straty, ďalej treba prehodnotiť reštriktívny prístup štátu k uznateľnosti rezerv a opravných položiek. A mohli by sme pokračovať ďalej. Vrcholom deformácií by mohlo byť uplatnenie nároku na odpočet DPH, ktoré jednostranne poškodzuje podnikateľov. Kým v SR možno zo strany podnikateľa odpočet uplatniť až po zaplatení dane (štát ju vracia a medzičasom bezúročne tieto peniaze používa), štandardom v krajinách EÚ je vznik nároku už po zaúčtovaní dane na vstupe. Práve prípad DPH je klasickou ukážkou, pokiaľ ide o rozdielnosť chápania problémov v daňovej problematike zo strany MF SR a jeho šéfky na jednej strane a podnikateľskej sféry na druhej strane. Aj B. Schmögnerová hovorila minulý týždeň o probléme DPH. Nespomenula však nezdravý problém uznania nároku na odpočet. Problém DPH chápe tak, že je „predsa vrcholom, keď sú vratky dane vyššie ako sám výber...“ Z toho sa nezdá, že by sa pripravovala na odstránenie spomínanej deformácie, ale skôr na ďalšie daňové kontroly a postihy podnikateľov, a tie dobre poznáme.