Nevyhnutná diverzifikácia závodov SPP

Na otvorenie trhu sa už dnes treba začať pripravovať

„Do konca roku 1999 bolo v pôsobnosti nášho závodu, ktorá zahrňuje sedem okresov, splynofikovaných 203 obcí, čo je takmer 83 % z ich celkového počtu,“ zdôrazňuje Dušan Terem, riaditeľ odštepného závodu Nové Mesto nad Váhom, š. p., SPP. Do roku 2002 by sa ich počet mal zvýšiť na 232, čím sa percento plynofikácie zvýši na 94 %. Tým sa prakticky plynofikácia v okresoch Nové Mesto nad Váhom, Trnava, Trenčín, Piešťany, Skalica, Senica, Myjava, ktoré majú dovedna 245 všetkých obcí, zavŕši. Ostatné obce sa plynofikovať nebudú, lebo sú príliš vzdialené od zdrojovej sústavy, alebo sa nachádzajú v hornatých terénoch, kde by dodávať plyn nebolo ekonomické. Na výhrady niektorých médií, prečo SPP stále

kladie dôraz

na plynofikáciu, D. Terem dodal, že plynofikácia má obrovský význam z hľadiska ochrany životného prostredia. Veď využívaním plynu na energetické účely uniká v porovnaní s inými fosílnymi palivami najmenej škodlivín do ovzdušia (Pozri tab. 1.). Na druhej strane skutočne treba rátať s tým, že aj na Slovensku sa otvorí trh s energiami. Podľa smernice EK, číslo 98/ 30 / EC, sa v členských krajinách EÚ už od augusta 2000 spustila liberalizácia trhu a v súvislosti s ambíciami SR stať sa členom EÚ bude treba vytvoriť aj u nás podmienky na vstup tretích strán do obchodu s plynom. Jednou z nich je práve plynofikácia. No plynofikácia nie je jedinou činnosťou odštepného závodu Nové Mesto nad Váhom. Okrem nej sa zameriava na nákup a predaj plynu, výstavbu, prevádzku a údržbu plynárenských rozvodných zariadení, montáž a opravy meracej a regulačnej techniky, odborné prehliadky, odborné skúšky plynových zariadení a podobne. K aktivitám tohto odštepného závodu patrí aj investorsko-inžinierska a projektová činnosť, vykonávanie protikoróznych izolácií atď.

Keďže SPP ako najziskovejší štátny podnik je v poslednom období z určitých strán napádaný z neefektívneho vynakladania prostriedkov, čo sa vraj zmení po privatizácii, D. Terem k týmto výhradám dodáva: „Na základe osobných kontaktov, ale i údajov z odbornej literatúry, som viackrát porovnával výsledky nášho závodu s distribučnými podnikmi v Maďarsku či Česku, ktoré sú už čiastočne alebo úplne sprivatizované. Vždy z toho vychádzame dobre. Napríklad Pražská plynárenská, a. s., predala vlani 1,175 mld. kubíkov zemného plynu. My, závod Nové Mesto nad Váhom, sme predali 747 miliónov kubíkov. Index je 1,57 v prospech Pražskej plynárenskej. Absolútnu dĺžku sietí majú 3400 km, my máme 2200 km. Počet zamestnancov majú 879 a my 353 pracovníkov. Aj keď vysoký počet zamestnancov v Pražskej plynárenskej súvisí s počtom zákazníkov, predsa len je jasné, že sa porovnávania nemusíme obávať.“

Hospodárske výsledky odštepného závodu Nové Mesto nad Váhom ovplyvňuje veľa faktorov. D. Terem vysvetľuje, že porovnávanie s inými závodmi SPP ( je ich dovedna 11) by bolo skresľujúce. Nie všetky závody totiž majú rovnaký počet a skladbu odberateľov zemného plynu a tiež

rovnakú činnosť

vo svojej náplni. „My sme v určitej výhode, lebo tento región patrí k tzv. silným. Je v ňom pomerne nízka miera nezamestnanosti, ktorá sa pohybuje okolo 14 %. Odberateľov v kategórii domácnosti je 146 146, veľkoodberateľov 661 a odberateľov v kategórii maloodber 6104. Na rozdiel od regiónov, kde je veľký počet firiem v konkurze alebo na jeho pokraji, v regióne, kde závod Nové Mesto nad Váhom pôsobí, nie sú také závažné ohrozenia. K väčším problémovým podnikom v okolí patrí Vzduchotechnika Nové Mesto nad Váhom, ktorá je v konkurze. Otáznik visí aj nad budúcnosťou Skloobalu Nemšová. Preto vývoj v týchto podnikoch vedenie odštepného závodu SPP sleduje, aby minimalizovalo prípadné riziká. Najväčšími neplatičmi sú už dlhodobo zariadenia školstva a zdravotníctva, (školstvo dlhuje okolo 4 mil. Sk, zdravotníctvo asi 10 mil. Sk). Pohľadávky priemyselných podnikov voči odštepnému závodu Nové Mesto nad Váhom predstavujú zhruba 34 mil. Sk. Hoci ich celková výška je nižšia ako napríklad v závodoch SPP, ktoré pôsobia v regiónoch s krachujúcimi strojárskymi podnikmi, ich vymáhaniu venujú veľkú pozornosť. A to osobnými návštevami, splátkovými kalendármi, ale aj

súdnou cestou.

Pod výšku pohľadávok sa podpisujú aj neplatiči z kategórie domácností. Zvyčajne sú to sociálne slabšie vrstvy, hlavne rómski občania." Veľa je aj takých, ktorí neplatia, ale ak dostanú výzvu alebo prídu naši montéri urobiť odstávku plynu, tak okamžite zaplatia. Čo sa týka školstva, zdravotníctva, ale i ďalších štátnych príspevkových organizácií, my ich vlastne nepriamo „dotujeme,“ dodáva D. Terem.

V súvislosti s otváraním sa trhu s plynom, D. Terem zdôrazňuje, že hoci sa trh v SR neotvorí o rok, o dva, ako niektorí avizovali, SPP sa už teraz na tento krok pripravuje. To znamená, že chce vytvoriť podmienky, aby vedel ponúknuť zákazníkovi také služby, že nebude pociťovať potrebu obracať sa na tretí subjekt. "Aj keď sa dnes SPP považuje za monopolného dodávateľa plynu, pýtam sa dokedy? Navyše, vysoké percento plynofikácie je jasným signálom, že expanzia v tejto oblasti sa završuje. Preto sa už dnes treba pozerať do budúcnosti, ako efektívne využiť kapacity závodu. Niektoré plynovody v regióne prevádzkujeme od roku 1957, jednou z priorít sa stáva program rekonštrukcií sietí. Práve to v súčasnosti tvorí nosnú investičnú činnosť odštepného závodu. V tomto roku sme vyčlenili na investície 150 miliónov korún, a z toho rekonštrukčné akcie predstavujú 110 miliónov korún. Takže viac ako dve tretiny našich investícií sú venované rekonštrukčnému programu,“ hovorí D. Terem. Samozrejme, nie sú to len rekonštrukcie plynových častí miestnych plynovodov, robia aj rekonštrukcie regulačných staníc, čo sú tiež podstatné položky.

Z vysvetlenia D. Terema vyplýva, že je potrebné zahusťovať siete už existujúcej plynofikácie a hľadať nových zákazníkov v podnikateľskej a priemyselnej sfére. "Práve náš zákazník, hlavne z priemyselnej sféry, kladie čoraz väčší dôraz na racionalizáciu energetického hospodárstva. Z našich skúseností môžem dodať, že podniky a podnikatelia si začínajú uvedomovať, že

platby za energiu

tvoria jednu z ich najväčších nákladových položiek. Pritom v nej existujú veľké rezervy,“ dodáva D. Terem. Doslova príkladom v "šetrení" sú zahraničné firmy, ktoré idú touto cestou. Ďalšiu cestu predstavuje využitie zemného plynu v doprave. Najmä v prímestskej, ale aj v diaľkovej autobusovej doprave. V tomto smere je potrebné spojiť sily so SAD a ďalšími prepravcami, aby prešli na toto ekologické palivo. Na širšom uplatnení a využívaní stlačeného zemného plynu by mali podľa D. Terema spolupracovať aj iné rezorty. Konkrétne ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, ministerstvo životného prostredia a vývojové pracoviská, ako aj vysoká škola dopravy a spojov. Ak by sa jasne deklarovalo, na ktorých trasách - napríklad v chránených územiach alebo vo veľkých mestách - by mali jazdiť autobusy na stlačený zemný plyn, už v súčasnosti by sa mohli začať plynári zaoberať prípravou výstavby plniacich staníc zemného plynu.

Pokiaľ ide o paroplynové cykly a kogeneračné jednotky, čiže kombinovanú výrobu tepla a elektriny, D. Terem zdôrazňuje, že uvedené zariadenia predstavujú najúčinnejší spôsob využitia média. Musia byť však dobre naprojektované. Na tento fakt poukázala aj nedávna medzinárodná konferencia plynárov s názvom Energetický marketing a kogenerácie, ktorá sa uskutočnila v Piešťanoch. Naznačila smery, ako oživiť komunikáciu s potenciálne novými zákazníkmi SPP. Hovorilo sa na nej okrem iného, aj ako prejsť na tento spôsob využitia média. "SPP monitoruje celú situáciu na trhu, a má

všetky páky,

ako ho ovplyvniť. Čiže, od poradenstva cez prípravu projektov, až po účasť na výstavbe. Problémom zostáva financovanie. My si v regióne robíme tiež už takýto prieskum, hľadáme záujemcov o paroplyny a kogenerácie. Veď táto naša snaha je navyše v súlade s cieľom zakotveným v Energetickej politike SR – zvýšiť podiel plynu ako ekologického média na energetickej bilancii Slovenska. Keďže viaceré zariadenia na centrálne vykurovanie v mestách a na sídliskách stoja pred potrebou rekonštrukcie, práve prechod na paroplyn a kogeneračné jednotky znamená pre nich šancu na dosiahnutie úspor," zdôrazňuje D. Terem. Zámery však brzdí nevyjasnená situácia okolo dotácií za teplo. "My sa s výrobcami tepla pravidelne stretávame na začiatku a na konci vykurovacieho obdobia, hovoríme o racionalizácii, ale ich zaujímajú v súvislosti s paroplynom aj možnosti dotácií či cien plynu v nastávajúcich rokoch. Kým nebude jednoznačná dotačná politika štátu, ťažko sa viditeľne pohnú v tejto sfére ľady dopredu,“ dodáva D. Terem.

Jednou z významných investícií odštepného závodu Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) v Novom meste nad Váhom je likvidácia kompresorovej stanice 3 Malženice. Vybudovali ju pred 26 rokmi ako druhú z troch staníc na medzištátnom plynovode Bratstvo. Ten dopravoval plyn na Slovensko, do Česka i do Rakúska. Neskôr

už nevyhovoval

pre rastúce požiadavky odberateľov zo západnej Európy. Preto sa začal budovať tranzitný plynovod aj s novými kompresorovými stanicami. V súčasnosti sú štyri. "Tým, že ich kapacita bola už od sprevádzkovania dostačujúca, staré kompresorové stanice na Bratstve nebolo treba používať. Istý čas síce zostali v zálohe, keby bolo treba prepravovať a tlačiť zemný plyn priamo v medzištátnom plynovode, ktorý sa definoval na distribučný plynovod vysokotlakový. Čoskoro ho poprepájali s tranzitným plynovodom, a tak nebolo treba prevádzkovať a udržiavať pôvodné kompresorové stanice. Ich technológia totiž medzičasom zastarala. Staré kompresorové stanice boli energeticky veľmi náročné, a tak sa rozhodlo o ich likvidácii,“ vysvetľuje D. Terem.

Neskôr sa zlikvidovali kompresorové stanice v Košiciach a v Lučenci a v súčasnosti sa finišuje s likvidáciou Malženíc. Už pri príprave projektu kládli dôraz na ekológiu. Projektové práce začali v roku 1998 a vlani na jar začali s likvidáciou. Podmienkou vydania stavebného povolenia na jej spustenie bolo, že projekt rešpektoval kritériá na ochranu pôd, podzemných vôd, na ochranu ovzdušia a podobne. Súťaž na dodávateľské práce vyhrala košická firma V. O. D. S., ktorá mala už v tejto oblasti skúsenosti, lebo likvidovala aj kompresorovú stanicu v Košiciach. Keďže v technologickom zariadení a súvisiacich prevádzkach kompresorovej stanice sa nachádzali napríklad oleje, museli rešpektovať aj platné zákony a nariadenia odpadového hospodárstva. Od samého začiatku do procesu zainteresovali nielen ekológa závodu, ale aj kompetentné odbory životného prostredia na Okresnom úrade.

Odpadový materiál,

ktorý je zaradený do kategórie zvláštny a nebezpečný, odvážali na miesta, ktoré sú špecializované na jeho uskladňovanie alebo ďalšie spracovanie. Presne v súlade s literou zákona. To znamená, že o každom aute, ktoré odvážalo odpad, sú potrebné záznamy, vážne lístky atď. Navyše, výhoda dodávateľskej košickej firmy V. O. D. S. je aj v tom, že prevádzkuje zariadenia, ktorými dokáže niektoré nebezpečné odpady zlikvidovať.

Súčasťou likvidácie kompresorovej stanice Malženice boli aj náročné búracie práce. Pod kompresormi boli napríklad štyri železobetónové základy previazané oceľou s rozmermi 3,5 m x 4 m x 3 m. Na ich likvidáciu, ako aj na niektoré časti kompresorových hál, museli použiť aj finančne náročné trhacie práce. Likvidovali aj otvorený sklad, rôzne odlučovače olejov, filtre vzduchu a podobne. Pôvodný plán likvidácie kompresorovej stanice v Malženiciach rátal s investičnými nákladmi vo výške 18 mil. Sk. No tým, že časť odpadov sa využije ako druhotná surovina, sa investičné náklady znížia asi na 15 mil. Sk. Kompetentným pracovníkom odštepného závodu SPP Nové Mesto nad Váhom sa spolu s dodávateľskou spoločnosťou podarilo zohnať odberateľov nielen na stavebnú sutinu, nekontaminované betóny zbavené železa, ako i ďalšie materiály. Na otázku, či sa tento areál využije na výstavbu novej paroplynovej elektrárne, okolo ktorej sa už rozvirujú rôzne diskusie, D. Terem povedal, že zatiaľ ešte nie je rozhodnuté, ako sa areál a niektoré zostávajúce objekty využijú. V každom prípade po prevádzke kompresorovej stanice nezostanú ani staré ekologické záťaže, ani zdroje potenciálneho znečistenia či už vôd, ovzdušia alebo pôdy. „A to je to podstatné,“ dodal D. Terem.

Zdena Rabayová