Trápne mlčanie o chudobe

Dlhodobý problém s malou nádejou na zlepšenie

Chudobe sa nedostáva ani zďaleka toľko mediálnej pozornosti ako prírodným katastrofám. Pri prezentácii svojej výročnej správy sa o tom presvedčila aj Medzinárodná federácia červeného kríža (IFRC). Médiá vtedy vychutnali všetkých 623 lesných požiarov, povodní, zosunov pôdy, lavín a zemetrasení, pri ktorých v priebehu minulého roka asistovala IFRC. Veď s výnimkou roku 1991, keď si jediný prelet cyklónu nad Bangladéšom vyžiadal 139 000 obetí, bol vlaňajšok za posledných 10 rokov najdramatickejší. Uvedených 623 prírodných katastrof vzalo 80-tisíc ľudských životov a spôsobilo škody za 72 miliárd USD. O chudobe, ktorá si minulý rok v podobe nedostatočnej zdravotníckej starostlivosti a výživy vyžiadala 30 miliónov obetí, sa však v médiách trápne mlčalo. Dôvod je podľa Petra Walkera z IFRC jednoznačný: „Chudoba je dlhodobý problém s minimálnou nádejou na zlepšenie a rozhodne sa nedá vyriešiť jednorazovou zásielkou humanitárnej pomoci.“ Ako taká, chudoba na televíznych kanáloch v konkurencii s „breaking news“ (rodiacimi sa správami) neobstojí.

Medzi prírodnými katastrofami a chudobou však existuje jasné prepojenie. Je pravdou, že pohromy si nevyberajú a bohaté krajiny zasahujú práve tak často ako chudobné, no severná Amerika a Európa sú na ne po všetkých stránkach lepšie pripravené. Úroveň infraštruktúry, rýchlosť vlád a efektívnosť poistenia vysvetľujú, prečo sa južanské štáty USA a Japonsko z hurikánov a zemetrasení spamätávajú kratšie a menej bolestnejšie ako napríklad Venezuela či Turecko. Dokazujú to aj svetové médiá keď hurikánu na Floride venujú pozornosť jednorazovo, kým k následkom zemetrasenia v Turecku sa vracajú opakovane a dlhodobo.

Inou smutnou kapitolou chudoby sú choroby, a to najmä také, ktoré sa inde ako v treťom svete úspešne liečia. Tuberkulóza a malária rozvojový svet od roku 1945 stáli viac ako 150 miliónov ľudských životov. Dnes tento trend neustupuje, skôr naopak. Renesancia tuberkulózy a malárie v Ázii a Afrike takmer vymazala povojnové výdobytky Svetovej zdravotnej organizácie (WHO). Novým vírusom sa musí čeliť nielen financiami na výskum a prevenciu, ale aj investíciami do vzdelania a osvety. No peňazí má tretí svet čoraz menej, a už vôbec nie na prezentáciu vlastných problémov v zahraničných médiách. Je totiž známe, že západné vlády pomáhajú len pod tlakom verejnej mienky.

Roman Liptak

Pretória