Snívanie o raji ...?

Peter Kasalovský

Prečo Slovensko nie je Švajčiarskom, prečo by nemohlo byť turistickým rajom?!

Predovšetkým preto, že prakticky nič neurobilo, aby bolo magickým pre možných turistov zo zahraničia, ale aj pre domácich klientov. Napriek exkluzívnej prírode, početným a inde nevídaným pamiatkam, ale aj niektorým výnimočne kvalitným zariadeniam cestovného ruchu vrátane ich personálu, je turisticky takpovediac tuctovou krajinou. Je to až trestuhodné, že vízie z prelomu 80. a 90. rokov o boome cestovného ruchu sa nestali veľkou výzvou pre nových politikov a celý rad renomovaných odborníkov.

Tradičné sú odkazy na problematické cestovanie do a po SR, ktorými sa zdôvodňuje to, že cestovný ruch nie je a čoskoro nebude tou želanou - nie nemožnou jednotkou v našom hospodárstve. Dalo by sa povedať, že sú výhovorkami neschopných vidieť jednak do blízkej budúcnosti, ale aj návratnosť všetkých foriem investícií, okrem iného v zamestnanosti. Bez všestrannej, a najmä finančnej podpory nebude predlho schopný konkurovať zahraničiu, nehovoriac radšej o nie nereálnej možnosti dostať sa medzi elitu aspoň v tomto odvetví.

Ak štát vyčlení na propagáciu turistických možností jednu dvadsatinu financií v porovnaní s takým Maďarskom, tak možno hovoriť prinajmenej o neprezieravosti jeho vlády a „úradníckeho živlu“ alebo priam o ich úmysle odbremeniť SR o niekoľko miliárd korún. Bez imidžu, vyrábaného masívnou reklamou, sa nedá robiť takmer nič.

Pokiaľ by sa niekto chcel spoliehať na šírenie dobrého mena, tak nech zabudne, lebo to je záležitosť najmenej na sedemročie, a, samozrejme, problém, že sa tak musí diať na základe niečoho pozitívneho, ktoré nezakikiríka bez investícií. Aby sa k nim dostali domáci, tak treba zo strany štátu niečo vložiť, aby sa o také štyri roky mohlo inkasovať.

Je tu niekoľko možných smerov na uvažovanie. Jedným z nich by mohlo byť, aby po skončení konkrétnych investícií dostali investori na ďalšie preinvestovanie odvedenú daň z pridanej hodnoty a bola im stanovená daň zo zisku na nulu na x-ročné obdobie, ale s povinnosťou preinvestovať x-percent.

Postavíte či zrekonštruujete, a potom prevádzkujete ubytovacie a stravovacie zariadenie, golfový či tenisový areál, kúpalisko, „vodný park“, hipodróm, športovisko - relaxačnú zónu pod šírym nebom, pamiatkový areál alebo aj lesnú železničku, tak by ste mali dostať „finančnú injekciu“ od štátu, lebo ste jednotkovým investorom.

Štandardné myslenie je pre štandardné krajiny, ktorých vlády cieľavedome podporovali rozvoj konkrétnych odvetví. U nás sa tak dialo nanajvýš slovne, a keď sa chceme dostať na štartovaciu dráhu do pracovitého Švajčiarska, tak si ju musíme najprv postaviť. Keď sa postaviť na nohy, tak čo najskôr a so štátnym dopingom.

Peter Kasalovský