Zákonitosť - ani náhoda, ani dar

V. Valach, veľvyslanec Slovenskej republiky vo Francúzsku

Pozvanie do OECD som prijal s nadšením, ale aj s úľavou. S nadšením preto, že je tu šanca a s úľavou, že sa skončil viacročný prístupový proces, ktorý bol skutočne veľmi náročný. Už sa toho popísalo pomerne dosť od piatka minulého týždňa, keď sme dostali pozvánku vrátane niektorých nepresností a nekomplexností, a preto sa nazdávam, že ako veľvyslanec SR v Paríži, ktorý má zodpovednosť okrem bilaterálnych vzťahov s Francúzskom aj s UNESCO a OECD, že mám možno nejaké morálne právo sa tiež vyjadriť. Chcel by som zdôrazniť tri základné myšlienky.

Po prvé - pozvanie je úspechom celej slovenskej diplomacie, úspechom všetkých zainteresovaných inštitúcií a osobností, ktoré sa zúčastňovali na prístupovom procese. Dokonca by som povedal, že je to nejaký synergický efekt celého teraz už zohratého orchestra, kde sú vlastne skupiny hráčov. Bolo ich niekoľko. Predovšetkým niekoľko podskupín bolo hlavne na Slovensku a ministerstvo zahraničných vecí veľmi zodpovedne a starostlivo rozpracovalo túto prioritu vlády. Zápas o vstup do OECD pôsobil veľmi koordinovane a organizovane v sieti zastupiteľskej, a to nielen smerom k Parížu, ale aj k ostatným veľvyslanectvám a, samozrejme, aj vo vzťahu k sekretariátu OECD. Veľmi významnú, myslím si,

kľúčovú úlohu

tu zohrala pravidelnou prácou Rada vlády pre OECD, pričom zásadný organizačný a koordinačný posun nastal po vytvorení postu splnomocnenca vlády pre OECD v lete minulého roka. Významnú úlohu zohrali aj ministerstvá hospodárstva a financií, ale aj ďalšie, ktoré vysielali svoje delegácie. Chcem pripomenúť, že do roka máme pri OECD v Paríži približne sto delegácií zo Slovenska, takže aj ďalšie ministerstvá, ktoré sa zúčastňovali na prácach najrôznejších výborov.

Ďalšou takou skupinou hráčov v tom orchestri, samozrejme, bol Paríž tým miestom, kde je epicentrum, sekretariát, kde doteraz bolo 29 veľvyslancov členských krajín a kde zastupiteľský úrad SR a jeho oddelenie pre OECD po celý ten čas veľmi koordinovane, niekedy diskrétne, ale veľmi účinne pripravovalo akcie, návštevy, rokovania a materiály a celý rad ďalších vecí. A, samozrejme, ďalšou skupinou v orchestri sú aj členské krajiny OECD a tam by som osobitne zdôraznil našich priateľov, ktorí nám po celý čas veľmi účinne pomáhali, najmä v poslednom období. Chcel by som tu osobitne vyzdvihnúť poľského veľvyslanca pri OECD Jana Woroneczkého, ktorý je nielen vysoký profesionál, ale aj veľmi dobrý priateľ a ktorý nám veľmi, veľmi účinne pomáhal. Môžeme tu spomenúť aj našich priateľov z Vyšehradskej štvorky a, samozrejme, aj ďalšie krajiny. Osobitne by som spomenul veľvyslancov Nemecka a Rakúska, ale aj Francúzsko a Spojené štáty. To je ako prvý záver, ktorý treba zdôrazniť z hľadiska komplexnosti.

Druhý záver, ktorý by som chcel zdôrazniť, je, že pozvanie Slovenska na vstup do OECD nie je ani náhodou, ani darom. Je to výsledok viacročného úsilia a treba zdôrazniť, že sme prekonávali celý rad etáp, fáz, kde bolo treba veľmi účinne koordinovať tú hru všetkých hráčov, ktorých som predtým spomenul. Takže, taký urýchlený prístupový proces nastal, môžem to aj lokalizovať časovo - od 17. decembra 1998. Nehovorím, že predtým

prístupový proces

nebol, ale teraz došlo k jeho značnému urýchleniu. Bolo to pri prerokúvaní hospodárskych výsledkov Slovenska, kde sa zúčastnila ministerka Brigita Schmögnerová a kde nastal proces znovuobnovenia dôvery a rozptýlenia politických pochybností. Súčasne tu bola veľmi intenzívna aj rovina vysvetľovania, spracúvania rôznych podkladov, materiálov a prerokovávaní v technickej oblasti.

Osobitne chcem zdôrazniť, že v decembri 1999 sme vlastne predložili odpovede na otázky výborov SIME a SMIT, to sú výbory pre pohyby kapitálov a pre nadnárodné investície a podniky. Vlastne na otázky týchto výborov ešte z júla roku 1996 sme odovzdali odpovede v decembri 1999. A veľmi významné potom boli rokovania 4. a najmä 27. apríla t. r., kde sme vo výboroch SIME a SMITH obhajovali naše odpovede na otázky spred 3 až 3,5 roka. Samozrejme, tým sa proces neskončil, pretože ešte v máji a v júni sme museli prekonať určité peripetie z hľadiska rôznosti interpretácie globalizácie v audiovizuálnej oblasti.

Podarilo sa to, pretože bolo treba nájsť mechanizmy a prekonať určité zložitosti, pokiaľ ide o presadzovanie

troch priorít.

Priority vstupu do OECD, a teda aj uspokojenie požiadaviek na splnenie kódov OECD a globalizácie. Druhá priorita je potvrdenie, že zdieľame hodnoty Európy a že je to prípravný proces do EÚ. Treťou prioritou je mať kvalitné nenarušené bilaterálne vzťahy s jednotlivými členskými krajinami OECD, v tomto prípade išlo najmä o USA a Francúzsko. Takže toto všetko bolo treba prekonať veľmi starostlivo. Prirovnal by som to k futbalovému mužstvu majstra sveta, majstra Európy. Vždy sa našiel niekto, kto strelil rozhodujúci gól. A tých hráčov a strelcov na úrovni sme tentoraz mali skutočne dosť.

Tretí záver by som chcel zdôrazniť, že je to vlastne výzva a šanca pre celé Slovensko, pre celú ekonomiku, pre všetkých obyvateľov. Ako som sledoval tento proces za môjho trojročného pôsobenia v Paríži, vidím význam pozvania a členstva v OECD v piatich oblastiach. Po prvé – členstvo OECD nám umožní, a už aj ten predchádzajúci prístupový proces, urýchliť a správne nasmerovať náš transformačný proces. Totiž každá tranzitná krajina musí prejsť svoj transformačný proces, vo Francúzsku tomu hovoríme, že musí

prejsť očistcom,

pretože je tam aj rad nepopulárnych vecí, ale musíme to prekonať. Takže vstup do OECD to umožňuje a urýchľuje. Po druhé členstvo, prístupový proces na členstvo v OECD rezonuje a je v súlade aj s prípravným procesom na vstup do EÚ. Pre nás je mimoriadne dôležité to, že zo súčasných 15 kandidátskych krajín, ktoré sa usilujú o vstup, prakticky sme tam s Vyšehradskou štvorkou. Pritom celý rad ďalších kandidátskych krajín v OECD nie je. Čiže aj to je pozitívum. Po tretie, že OECD prechádzalo rôznymi štádiami svojho vývoja a priorít od spolupráce cez adaptačné procesy až po súčasné riadenie globalizácie. Tu sa vlastne formulujú mechanizmy, systémy a kódy a kritériá pre riadený globalizačný proces a je dobré, že my sme pri tom, že sme medzi 30 krajinami v porovnaní približne so 190 členskými krajinami OSN a že môžeme byť nielen svedkami, ale aj aktívnymi aktérmi tohto procesu. Po štvrté, je dôležité členstvo v OECD, zdôrazňujem – aktívne členstvo –, pretože my chceme byť nielen členmi, ale aktívnymi členmi OECD. Aktívne členstvo v OECD nám pomôže ešte ďalej zlepšiť celkový obraz Slovenska vo svete a, samozrejme, aj technicky vyjadrené v najrôznejších ratingoch, čo zasa bude mať priaznivý inpakt na podmienky úverov od zahraničných bánk a rôznych finančných inštitúcií, ale aj na rozhodovacie procesy zahraničných investorov. A po piate – to by som tiež nepodceňoval – je to význam psychologický, motivačný, pre mladú generáciu, pre všetkých tých, ktorí na Slovensku

nechcú izoláciu,

ale chcú, aby Slovensko vstúpilo do európskych, svetových, ekonomických, politických a ďalších štruktúr. Aby sme neboli bokom, aby sme išli súčasne s tými najdravejšími a najdynamickejšími krajinami dopredu, tak toto je vlastne pocit motivácie sebavedomia. V Burgundsku majú také príslovie - Buď dôstojný seba samých. Umožní nám to dôkladnejšie poznať našu identitu, možnosti, schopnosti, danosti a ešte lepšie pripraviť víziu Slovenska pre 21. storočie.

Vladimír Valach

veľvyslanec SR vo Francúzsku

člen NEF - Hospodársky klub