Udajte sa, potom príde kontrola

Podnikateľ keď si chce overiť daňové kroky, nemá šancu

Viete, že ak potrebujete preveriť firmu z daňového hľadiska, v podstate nemáte šancu, aby ste do nej dostali pracovníkov daňového úradu, hoci ich o to požiadate? Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov neumožňuje podnikateľom vyžiadať si daňovú kontrolu v prípadoch, ak si odmyslíme napríklad skončenie podnikania, odhalenú daňovú defraudáciu zo strany finančnej polície a podobné výnimočné prípady. Daňové úrady na podobné žiadosti alebo vôbec písomne neodpovedia, alebo ich zamietnu s odôvodnením, že majú vlastný plán periodických aj priebežných daňových kontrol. Ako sa tento plán vlastne zostavuje? V štandardných ekonomikách platí väčšia miera objektivizácie výberu daňových subjektov na kontroly ako u nás. Filtrácia daňových subjektov sa prevažne robí pomocou rôznych kritérií automaticky cez počítačovú databázu. V našej krajine sa plán daňových kontrol zostavuje ešte na báze prevahy subjektívnych prístupov a kritérií. Najčastejšími napríklad na dani z príjmov fyzických osôb sú tieto:

- výška obchodného obratu a realizovaných zdaniteľných príjmov,

- opakované dosahovanie straty,

- nedisciplinované a nespolupracujúce daňové subjekty,

- tie daňové subjekty, u ktorých sa v minulosti zistili najvyššie daňové doruby,

- rizikové podnikateľské aktivity z hľadiska možného krátenia daní - napríklad krčmy,

- daňové subjekty, ktoré sú udané občanmi (aj anonymnými), a ktorých príjmy sú nahlasované v zmysle ustanovenia § 32 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení doplnkov (tzv. nahlasovacia povinnosť právnických i fyzických osôb pri výplate nezdanených príjmov nad 10 tisíc Sk ročne),

- na báze pokynu nadriadených orgánov (ÚDR SR, MF SR), či vyžiadania iného daňového úradu o spoluprácu prípadne preverovanie.

Daňové úrady majú teda rozsiahle autonómne právomoci na voľbu techniky aj stratégie, koho na daňovú kontrolu vybrať a koho nie. Dominantné slovo má pritom riaditeľ, alebo vedúci oddelení a jednotliví daňoví kontrolóri. Z hľadiska systémového prístupu to nie je práve najvhodnejší model, pretože uvedené rozhodnutia môžu podliehať osobným emóciám, subjektívnym náladám, politickému tlaku i lobistickým skupinovým záujmom miestnych podnikateľov. Niekto bol v časovom rade rokov 1990 - 1998 zaradený na periodickú daňovú kontrolu aj 3-4 krát, poznám však mnohých, ktorí daňovú kontrolu nemali doteraz, hoci podnikajú a relevantnými daňovými subjektmi sú už viac ako sedem rokov. Mnohí z nich sú spokojní, že ich daňová kontrola zatiaľ „neotravovala“ - iní sú nespokojní, že doteraz nemajú istotu, či všetky daňové povinnosti plnia správne a či sa im rokmi nenabaľuje nejaká prenosová chyba, ktorú v prípade odhalenia neskôr daňový úrad pri kontrole naraz a s príslušným penále jednorázovo dorubí.

Na každú chorobu existuje liek. Preto prax pozná aj nepriamu možnosť, ako si vynútiť alebo urýchliť daňovú kontrolu vo vlastnej firme. Na Slovensku boli v praxi pozorované dva zásadné spôsoby, ako pritiahnuť kontrolórov. Sú neetické a odsúdeniahodné. Ale aj účinné. V prvom prípade ide o úplatok (korupčná cesta) alebo lobistický tlak (mocensko-politicko-donucovací) pre konkrétneho daňového úradníka po osi daňový kontrolór, vedúci oddelenia alebo riaditeľ daňového úradu. Tak možno dosiahnuť zaradenie vašej firmy do plánu kontrol. Druhá cesta je anonymné podanie, teda jeden alebo viac ohováračských listov (aj v autoréžii) na podozrenie z prípadných daňových únikov a neúmerne narastajúcej životnej úrovne predstaviteľov konkrétneho daňového subjektu s odporučením vykonania daňovej kontroly. Lebo: „Kde už len mohol toľko nakradnúť - na nové auto, dva nové domy?“

Ing. Emil Burák

Dolný Kubín