Zahubí ropa konjunktúru?

Vysoké ropné ceny podporujú jadrovú energetiku

Tento mesiac pribrala ropa na cene 15 percent a krátko sa usadila na značke 32 USD za barel (159 l). Hranicu 30 USD preskočili aj trojmesačné futures na čierne zlato. Pred 10. septembrom, keď vo Viedni bude konferencia Organizácie krajín vyvážajúcich ropu sa nezdá, že by sa ropa umúdrila na dolnej cenovej hranici, ktorú prezident USA Bill Clinton vyznačil diapazónom 20 – 25 USD/b. Motoristi sú všade nahnevaní na vysoké ceny pohonných látok a hrozí, že zdraženie energie povzbudí v silných ekonomikách infláciu a pridusí konjunktúru.

Hľadá sa vinník. Dovozcovia ropy, najmä USA, Japonsko a EÚ obracajú zrak k členským štátom OPEC s požiadavkou zvýšiť dennú ťažbu a vytvoriť tak vyrovnanejší trh. Krajiny OPEC, ktoré sú napospol rozvojovými štátmi, však spomínajú na vlaňajšok, keď sa ropa predávala za biednych 10 USD/b a bohaté štáty neurobili nič, aby sa situácia normalizovala. Jednoducho, ťažili z liberálneho trhu dopytu a ponuky a z politicky motivovanej neochoty Saudskej Arábie výraznejšie obmedziť ťažbu. Argument znel: Je to vec trhu. Dnes sa však žiada intervencia do hry trhových síl. Prezident Bill Clinton posiela listy kľúčovým členom OPEC, aby expandovali ťažbu, inak dôjde k ohrozeniu svetovej ekonomiky.

Problém je ozaj zložitý. Enormný záujem o ropu vytvorila vysoká hospodárska konjunktúra v USA i vo viacerých krajinách EÚ a silný rast individuálnej spotreby. K tomu sa tohto roku pridalo aj hospodárske oživenie v juhovýchodnej Ázii, ktorú finančná a hospodárska kríza od roku 1997 deptala a zaslúžila sa tak o nadbytok ropnej ponuky. Neskrotná americká konjunktúra súčasne vydojila zásoby ropy v USA, ktoré sú dnes najnižšie za posledných 24 rokov. A zima je predo dvermi. Na pozadí vysokých ropných cien v časoch konjunktúry celkom inak vyzerajú zelené prognózy o tom, že sa svet môže bez obáv zbaviť jadrovej energetiky.

Práve táto situácia dvíha hlavu ropy nad 30 USD/b. Krajiny OPEC neťažia menej ako vlani, naopak. V júni sa zjednotili na zvýšení produkcie o 700-tisíc barelov denne a v júli pridala Saudská Arábia jednostranne ďalších pol milióna barelov. Saudská Arábia má ešte ťažobnú rezervu 2 milióny b/d, zvyšné štáty OPEC dohromady len pol milióna. Problém je však v cene. Keď Rijád ponúkol navyše svojho pol milióna barelov, nezrazilo to ceny dole a záujem bol len o polovicu tohto množstva. Dovozcovia totiž núkali radikálne menej ako bola cena na trhu, na čo Saudská Arábia nepristala. Argument: Privodilo by to zrútenie ropných cien.

Zaujímavým javom je tlak na OPEC vždy, keď sa bojuje o nižšie ceny. Málokto sa obracia na Nórsko, Britániu, Mexiko, Rusko a ďalších nečlenov OPEC, ktorí z vysokých cien tiež profitujú. Pritom OPEC produkuje len 40 % svetovej ťažby ropy a často musí čeliť vonkajšiemu tlaku na rozbitie kartelu. Za pozornosť stojí aj nezáujem o odvolanie desaťročných sankcií voči Iraku, ktorému pod tlakom USA dovoľuje OSN ťažiť len zlomok jeho niekdajšieho potenciálu. Z politických dôvodov sa preto radšej podporuje expanzia ťažby v Azerbajdžane, Kazachstane, Maroku, čo je však časovo náročné.

Svetová ekonomika má nástroje na elimináciu deštruktívneho vplyvu vysokých cien ropy. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch v čase ropných šokov sa narodili úsporné technológie, ktoré radikálne znížili spotrebu pohonných látok a zdokonalila sa aj jadrová energetika, ako aj alternatívne zdroje. Vtedy stál barel ropy, prepočítaný na dnešnú kúpnu silu dolára, 90 USD, konštatuje Financial Times. A ekonomika sa z toho dostala. Na pomoc možno zmobilizovať aj daňový systém. Prečo od nás žiadate nízke ceny ropy a sami vysoko zdaňujete pohonné látky, pýtajú sa členské štáty OPEC? Skroťte riziko vysokej inflácie skôr daňovou politikou a nežiadajte, aby sme subvencovali vašu konjunktúru nízkou ropnou cenou.

Jaroslav Brabec