Tvrdá daňová hra vlády SR s podnikateľmi

...najskôr ich núti porušovať zákony, a potom ich trestá

Napriek tomu, že daňová správa vymohla za prvý polrok o 3 mld. Sk nedoplatkov viac ako minulý rok, ich celková výška neklesá. Naopak, až o 12,6 mld. Sk na konci júna vzrástla. Takýto vývoj dokazujú nedávne slová ministerky B. Schmögnerovej o nesolventnosti podnikateľov. Okrem toho však smeruje pozornosť aj na ich nadväznú nechuť platiť dane. Veď ak má niekto núdzu, uvažuje, na čo vynaloží peniaze. Každý rozumný podnikateľ uprednostní prevádzkové náklady, teda prežitie firmy, pred plnením daňových povinností na základe neraz neférových, protirečivých, nejasných a jednostranne v prospech štátu orientovaných zákonov. Touto myšlienkou sa však už MF SR nezaoberá tak systematicky ako sústavným sprísňovaním daňovej správy. Kým tu ustavične vymýšľa nové a nové kompetencie pre daňové úrady, sprísňuje tresty za neplatenie, pri odstraňovaní anomálií v daňových zákonoch je už ťažkopádnejšie. Pochopiteľne, lebo by muselo siahnuť do vlastných radov. Primárny problém treba vidieť už pri stanovovaní základu dane, kde jednotlivé deformácie odtrhávajú základ dane od reálneho hospodárskeho výsledku daňového subjektu. Ide o uznateľnosť jednotlivých výdavkov až po zaplatení, nevyhnutnosť časového rozlíšenia v jednoduchom účtovníctve čí ustavičné pritvrdzovanie možností započítania jednotlivých položiek do výdavkov, hoci ich spojitosť s dosiahnutím hospodárskeho výsledku je jednoznačná. Možno sa potom čudovať snahám umelo znížiť daňovú povinnosť?

K snahe obchádzať daňové zákony priam nabáda aj spôsob rozpúšťania daňovej straty. Možno ju umoriť iba raz, aj to v obmedzenom rozsahu. Okrem toho, táto možnosť je naviazaná na povinnosť investovať sumu rovnajúcu sa výške odpočítanej straty. Štát teda daňovníka núti investovať v období, keď každý normálny podnikateľ šetrí. Takýto spôsob odpočtu straty treba zmeniť tak, aby každá daňová strata mohla byť rozpustená v plnej výške v priebehu primeraného obdobia a aby sa nevylučovalo súčasné rozpúšťanie ďalšej straty.

Opäť o sadzbe

Ak hovoríme o sadzbe daní, treba pokračovať v znižovaní dane z príjmu právnických osôb z 29 na 15 až 20 %. Túto istú hranicu treba zaviesť pri fyzických osobách. Ide o bezpečnú úroveň pre štát, pretože pri týchto sadzbách už snaha o úniky zo strany podnikateľov nie je efektívna. Rovnako treba myslieť na skrátenie odpisových lehôt tak, aby ich dĺžka bola porovnateľná s lehotami pre odpisovanie v krajinách EÚ a OECD. Pri DPH je Slovensko doslova raritou. Do roku 1995 u nás platil štandard vyspelých krajín, podľa ktorého si podnikateľ uplatnil nárok na odpočet už po zaúčtovaní dane na vstupe a nie až po zaplatení, ako je to teraz. Malí a strední podnikatelia sú znevýhodnení aj svojvôľou daňových úradov pri posudzovaní ich žiadostí pri prihlásení sa za dobrovoľného platiteľa DPH. Na podobné prvenstvo ašpirujeme aj v zdanení prevodu a prechodu nehnuteľností. Nielen tým, že sadzba je v tomto prípade progresívna a závislá od hodnoty prevádzaného majetku, ale aj jej maximálnou 20-percentnou sadzbou.

Znevýhodnený podnikateľ

Obísť nemožno ani nevyvážený a v prospech daňových úradov jednostranne orientovaný zákon o správe daní. Či už ide o prakticky neobmedzené a zákonom nestanovené možnosti daňových úradov pri posúdení rôznych druhov žiadostí, napríklad o zníženie daňových preddavkov alebo o nejednotný výklad zákonov v rôznych regiónoch SR. Zákon o správe daní v podstate vkladá daňovníka do ľubovôle správcu, pritom však jeho zodpovednosť za chybné rozhodnutia je prakticky nulová. Okrem toho § 71 zákona zaviedol prednostné záložné právo správcu dane. To znefunkčnilo inštitút záložného práva ako takého tým, že neposkytuje veriteľom potrebný stupeň zabezpečenia ich pohľadávok. Navyše jeho protiústavnosť spočíva v narúšaní princípu právnej istoty tým, že tretiemu subjektu (štátu) umožňuje zasiahnuť do existujúceho zmluvného vzťahu proti vôli jeho účastníkov.

Vláda teda, hoci onedlho uplynie polovica jej funkčného obdobia a mala možnosť odstrániť spomínané defekty, stále hrá s podnikateľmi hru mačky s myšou: na jednej strane ich priam núti porušovať zákony a potom im za to vymýšľa nové a nové tresty.

Peter Višváder