Ako ďalej s agrokomplexom?

Keď gazda chce a vie, tak sa mu urodí aj v horšom roku

Poľnohospodárstvo u nás i vo svete bude onedlho podľa niektorých odborníkov obmedzované dvojakým spôsobom. Celospoločenským záujmom na ochrane životného prostredia i neúprosnými limitmi ekonomiky. Z tohto hľadiska konvenčné hospodárenie - ako ho poznáme z predchádzajúcich rokov a zo súčasnosti - zanikne. Nebude záujem, a ani schopnosť jednotlivých ekonomík, vykonávať ho. Niektorí pracovníci tohto odvetvia si myslia, že nastúpi celá škála rozličných integrovaných systémov hospodárenia, ktoré počítajú s nízkymi vstupmi vkladov do pôdy. Na konci tohto reťazca bude isté percento tých, ktorí budú robiť poľnohospodárstvo ekologicky, bez vonkajších umelých vstupov, tak ako to robili naši predkovia. Už dnes je z poľnohospodárskej pôdy na Slovensku vyťažená podstatná časť živín, ktoré dostávala celým priehrštím, ba až nadmerne, v časoch socialistickej veľkovýroby. Namiesto stoviek kilogramov čistých živín na hektár, polovica pôdy dostáva teraz v priemere 50 kilogramov a druhá polovica nič. Je otázne, ako to prijme ďalšia generácia našich poľnohospodárov, či neobviní v súčasnosti nastolený spoločensko-politický systém a postoj niektorých národohospodárov z toho, že zanechali svojim nasledovníkom pôdu doslova vydrancovanú a nedali jej ani časť z toho, čo zlikvidované družstvá.

Nový agroenvironmentálny program v rámci koncepcie agrárnej politiky obsahuje tzv. agroenvironmentálne schémy. Jednou z nich bude aj tzv. integrovaná produkcia, čiže niečo medzi klasickým a ekologickým poľnohospodárstvom, ktoré sú, priznajme si, krajnosťami. Kódex správnej poľnohospodárskej praxe hovorí, že maximálna výška hnojenia by mala byť asi 150 kg čistých živín na hektár. Ak sa k tomu poľnohospodár zaviaže, mal by - niektorí dúfajú - dostávať určité prostriedky, že sa rozhodol chrániť prírodu. U nás sa postupne začíname vracať k starému, tradičnému pestovaniu plodín. Aby však aj výnosy boli na našej civilizačnej úrovni, chce to zodpovednejší prístup a vzťah k pôde, sprísniť agrotechniku a pristúpiť k vyššej náročnosti obrábania. Stabilné miesto v našom rezorte začína mať výroba biopotravín. „U nás napríklad pravidlá hospodárenia povoľujú, že podnik na niektorých parcelách hospodári ekologicky, na ďalších nie. V štátoch EÚ sa takáto kombinácia nepovoľuje, takže naša legislatíva bude musieť na to reagovať,“ hovoria niektorí ekologicky zameraní poľnohospodári. Ekologické poľnohospodárstvo však vychádza z určených pravidiel a medzinárodných smerníc. Ak poľnohospodár vynecháva priemyselné hnojivá, chemické ochranné prostriedky, ešte nemusí byť ekologickým. V prípade, že má zlý osevný postup, nemá živočíšnu výrobu, a tým dobré organické, hospodárske hnojivá, tak je možno horší poľnohospodár ako ten konvenčný.

Na príklade hospodárenia v oblasti Bielych Karpát, kde plodiny pestujú ekologickým spôsobom, sa dá presvedčiť, že keby na Slovensku bol vyšší podiel ekologicky dorábaných plodín a potravín, ani škody na tohtoročnej úrode by nemuseli byť až tak veľké. Laik si nevie predstaviť, ako je možné naraz pestovať na poli viaceré plodiny, ale poľnohospodári to vedia, len mnohým sa do toho akoby nechcelo. Tí, čo sa na to dali, sa tým aj poisťujú, že ak sa neurodí jedna, je šanca pri druhej. Navyše vhodnou kombináciou sa úroda sama chráni aj proti škodcom a burine. A tak napríklad Javorinka v Moravskom Lieskovom pestuje mak spolu s fazuľou. „Keby prišla voška maková, tak jej náletu zabránim koriandrom,“ hovorí riaditeľ tejto ekofarmy Ing. Ján Benian. Koriander je na okrajoch poľa, robí clonu proti náletu samčekov, ktorých vôňa tejto rastlinky oklame a nenájdu samičku. Na farme však pestujú aj fazuľu spolu s makom a tekvicu s kukuricou. Medzi kukuricou je zasiaty navyše hrach. Repe či čakanke sa darí tiež s inými rastlinami. Na družstve nepoužívajú žiadnu chémiu. Na pole však chodia ženy, tak ako kedysi, obrábať ho, plečkovať. „Len škoda, že tým našim nezamestnaným sa nechce robiť, toto robia babky, ktoré sa starajú aj o vnúčatá,“ posťažoval si J. Benian. „Prečo to takto robím? Má to aj politický význam,“ hovorí s úsmevom. „Lebo keď bývalý premiér prišiel z Japonska, povedal, že my Japonsko dobehneme, ba aj predbehneme, hoci tam majú aj dve úrody do roka. Tak ja už ich mám tiež,“ prízvukuje.

Vladimír Turanský