George W. Bush aj formálne nominovaný

Dick Cheney rázne kritizoval politiku Demokratickej strany v oblasti daní

Bolo to ako na Silvestra: Každý vedel, že Nový rok príde určite. Keď štát Wayoming rituálne odovzdal svojich 22 hlasov, Gerge Walker Bush mal nomináciu vo vrecku. V hale vo Filadelfii vybuchla sopka radosti. Delegáti na celonárodnom zjazde republikánov sa smiali a tancovali, vzduch vyplnili tisícky farebných konfiet, balónov a plážových lôpt. Atmosféra dokonca strhla aj bývalého prezidenta a kandidátovho otca Busha staršieho. „Na samom konci večera sa smial, a keď sa na javisku objavil Lee Greenwood, spieval spolu s ním a ďalšími akúsi hymnu kampane -Som hrdý na to, že som Američanom,“ píše The New York Times. Ak vám názov piesne zaváňa prehnaným patriotizmom, tak rozmýšľame podobne.

Keď si však odmyslíme všetky konfety a farbičky, vyjde nám, že skutočnou hviezdou stredajšieho večera republikánskych nominácií nebol sám Bush jr., ktorý si túto rolu vyhradil až na včerajší záver zjazdu, ale jeho partner v kampani, kandidát na viceprezidenta Dick Cheney. „V týchto voľbách oni (demokrati) budú hovoriť do nekonečna o rizikách. My budeme hovoriť o progrese. Oni budú obviňovať, my budeme navrhovať. Oni budú rozsievať strach a my sa budeme odvolávať na nádej,“ uviedol Cheney v prejave, ktorý pozorovatelia označujú za najútočnejší od začiatku zjazdu. Analytici sa preto domnievajú, že kandidát na viceprezidenta, ktorý s prejavom vystúpil netradične už v stredu, keďže by v záverečný deň vedľa Busha jeho slová až tak nezarezonovali, dostane v kampani rolu útočníka. Pripomínajú pri tom, že Jack F. Kemp pred štyrmi rokmi ako číslo 2 v kampani Boba Dola pri rovnakej príležitosti spomenul meno Billa Clintona iba raz.

Jeden z Cheneyových útočných šípov, naopak, práve smeroval k tomu, že Al Gore sa snaží vystúpiť z Clintonovho tieňa, no nie vždy sa mu to darí. „Naozaj niekto verí, či už demokrat alebo republikán, že sa nasledujúce štyri roky, ak zvíťazí Gore, budú nejako líšiť od predchádzajúcich ôsmych?“ položil rečnícku otázku.

Ďalšia kritika padla na politiku demokratov v oblasti sociálnej starostlivosti, armády a najmä daní, ktorým bol venovaný celý tretí večer zjazdu. Dojímavé bolo najmä sledovať, ako podnikateľ hyspanského pôvodu Hector Barreto, presviedča už presvedčený snem, že odbúranie daňovej záťaže pomôže obchodu.

Republikáni odmietajú kritiku demokratov, že nimi navrhované daňové úľavy pomôžu iba bohatým ako aj, že ohrozia rozpočtovú stabilitu. V prvom prípade svoju filozofiu zhrňujú do hesla „prosperita s účelom“. „Daňový zákonník je nefunkčný. Postihuje usilovných, šporovlivých, zosobášených a úspešných, teda tých, čo môžu zabezpečiť trvalú prosperitu,“ tvrdí sa v ich programe. Zaujímavé je však riešenie, ktorým chcú odstrániť prehlbujúcu sa priepasť medzi bohatými a chudobnými. Je ním súcit. „Treba podporovať charitatívnu činnosť a vzdelávanie,“ tvrdí sa v stati programu o pripravovanom odstraňovaní daňovej záťaže. Teda republikáni priznávajú, že systém sám problém chudoby neodstráni. Chce to vraj ľudskú dobrotu. Moc človeka kazí, peniaze mu pridávajú na veľkorysosti!

Pokiaľ ide o vyrovnaný rozpočet, tento je základnou súčasťou programu republikánov. Navrhujú ho dokonca zakomponovať do legislatívy. Podľa nich odbúravanie daní fiskálnu stabilitu nijako neohrozuje. Naopak, rozpočtové prebytky sú dôkazom, že daňová záťaž je privysoká.

Rastislav Boldocký