Po vojne je každý generálom

Mohol Slovenský plynárenský priemysel udržať ceny plynu?

Aj keď sa v minulom roku ceny plynu pre domácnosti zvýšili o 50 % a od februára tohto roku o 30 %, stále nepokrývajú náklady na nákup a distribúciu. A tak rozdiel naďalej financuje Slovenský plynárenský podnik (SPP) z vlastného vrecka, prípadne z príjmov za tranzit plynu. Takýto postup sa už roky negatívne odzrkadľuje na hospodárskych výsledkoch SPP. Kým napríklad deformované ceny len v minulom roku predstavovali pre podnik stratu okolo 3 mld. Sk, v tomto roku to bude podstatne viac. Z medziročného porovnania nákupných cien zemného plynu vyplýva, že SPP musel v roku 2 000 vynaložiť na nákup zemného plynu o 6,8 mld. Sk viac ako v roku 1999. Keby sa nemenila nákupná cena, dosiahol by v prvom polroku 2 000 zisk pred zdanením nie vo výške 5,8 mld. Sk ( taká je skutočnosť), ale až vo výške 12,6 mld. Sk. Uvedenými zvýšeniami sa síce mohli ceny plynu takmer zreálniť, keby rast cien ropy nebol od minulého roka zaznamenal doslova boom. To sa odzrkadlilo nielen na cenách benzínu, ale aj plynu. Jeho cena sa totiž tiež odvíja od cien ropných produktov na svetových trhoch. Kým napríklad ešte vlani nemecký Ruhrgas zvýšil ceny o 100 %, a podobne urobili aj ďalšie európske plynárenské spoločnosti, predstavitelia SPP mohli byť radi, že dosiahli aspoň uvedený úspech v cenovej liberalizácii. Pripomeňme, že ceny plynu sa od vzniku samostatnej SR pre obyvateľstvo nehýbali. Ceny pre podniky sa vlani tiež nezvýšili, a v tomto roku len o 5 %. Navyše, negatívnu úlohu zohral aj pokles kurzu SKK oproti USD. Keďže hrozí skutočne radikálny pokles zisku štátneho podniku, ktorý z doterajších ziskov odvádzal do štátnej pokladnice miliardové odvody (za minulý rok mal SPP daňovú povinnosť vo výške 8,3 mld. Sk), plynári, podobne ako elektroenergetici v súčasnosti pracujú na návrhu na zvýšenie cien energií pre obyvateľstvo i pre podniky.

Minister hospodárstva Ľubomír Harach pred časom vyslovil výhrady nielen k prvému návrhu plynárov, ale vytkol manažmentu SPP, že nevyužili možnosť tzv. komoditného hedžingu (hedging). O čo ide? O zabezpečenie či ochránenie cenovej hladiny proti riziku neúmerného rastu nákupných cien. Nie teda o klasické poistenie, ale určité rozloženie rizika na iné subjekty. Manažment SPP však tvrdí, že situácia nie je jednoduchá, teda nestojí na tom, či hedžovať chceli, alebo nie. Jednak také „poistenie“ nie je lacné a keď vlani na jeseň o ňom uvažovali, finančná situácia SPP nebola najružovejšia, vydávali sa obligácie. Svoj postoj vedenie SPP bráni aj argumentmi, že hedžovanie prichádza do úvahy, ak cenová hladina kolíše. No vývoj cien plynu od jesene nezaznamenával výkyvy, ale strmou priamkou išiel hore. Veď cena za tisíc kubíkov plynu stúpla zo 64 USD až donedávna na viac ako 100 USD. Očakávania o zabrzdení rastu cien nepriniesol ani summit predstaviteľov krajín OPEC a až v posledných týždňoch sa konečne pomaly začínajú ceny stabilizovať.

Hoci názor, že za situácie, aká nastala vlani od jesene, sa nedá hedžovať, zastávajú viacerí experti, a tiež tvrdia, že na hedžovanie niet na Slovensku odborníkov so skúsenosťami v tomto smere, téma možnosti udržania cien plynu zrejme tak skoro neutíchne. Už aj preto, že kým liberalizácia cien energií je jednou z podmienok vstupu Slovenska do EÚ, na druhej strane je tu populistický prísľub niektorých členov terajšej vlády, že ceny energií už v tomto roku hore nepôjdu. Pritom je logické, že zreálnenie bude požadovať aj strategický partner, ktorý uspeje v schválenej privatizácii SPP.

Zdena Rabayová