Kde je to ospievané zlaté dno?

Niektorí vracajú, iní sa zaujímajú o živnostenské podnikanie

„Márne som hľadal zlaté dno remesla, nenašiel som ho,“ povedal mi Milan Osrman, zakladateľ firmy Osrman-servis, ktorá so štyrmi pracovníkmi poskytuje v Dubnici nad Váhom opravu obuvi, brašnárstvo, čalúnnictvo a opravu kožených odevov. Vážne uvažuje o tom, že ak ho nepodporí samospráva, ktorá pre občanov mesta tieto služby potrebuje, na budúci rok, čo aj nerád, prevádzku zavrie a bude hľadať lukratívnejší spôsob obživy. Na otázku, ako sa darí, odpovedá s trpkým úsmevom aj kvetinárka Emília Fišerová z Ilavy. Predajňu, v ktorej pracuje už desiatky rokov, si prenajala od bývalých majiteľov po tom, čo s ňou ako so zamestnankyňou pred dvoma rokmi rozviazali pracovný pomer. „Služby sú odkázané na zákazníkov,“ hovorí, „ale mala som ísť na úrad práce, keď som zvyknutá pracovať?!“

Traduje sa, že postavenie malých podnikateľov, živnostníkov je veľmi neisté, krehké. Existenciu ich firiem dokážu zničiť aj problémy, s ktorými si stredná alebo veľká spoločnosť hravo poradí. Napriek tomu neubúda pokusov postaviť sa na vlastné nohy. Naopak, podľa informácie Ing. Petra Ivana, vedúceho odboru živnostenského a ochrany spotrebiteľa na Okresnom úrade v Ilave, v tomto okrese, kde je v súčasnosti 3788 subjektov podnikajúcich so živnostenským listom (z toho 3053 fyzických osôb), v prvom polroku 2000 síce 151 subjektov zrušilo svoje živnostenské listy, ale začalo podnikať 324 nových subjektov.

Podobné sú aj celoslovenské údaje. Pri istej rozkolísanosti, zániku starých živností a vzniku nových, sa počet malých podnikateľov stále zvyšuje. Pravda, dominujú (približne 80 %) tí, ktorí si vyberajú ako svoj odbor (či jeden z odborov) podnikania obchodnú a sprostredkovateľskú činnosť, čo je asi priveľa, kým klasické remeselné činnosti, či už v oblasti služieb alebo tzv. čierneho remesla, kde je podmienkou výučný list, nezaznamenávajú ktovieaký prílev ďalších živnostníkov. Podľa mienky Ing. Jána Dutka, riaditeľa živnostenského odboru ministerstva vnútra, je tiež neprimeraný stále rastúci počet zrušených živnostenských oprávnení na vlastnú žiadosť, ale aj žiadostí o zmenu v ňom, kde vlastne živnostníci menia predmet, prípadne oblasť podnikania a skúšajú šťastie inde. A aj keď je založenie živnosti reálnym východiskom z núdze pre prepustených pracovníkov z podnikov obmedzujúcich alebo rušiacich výrobu, žiaľ, najmenej sa im darí uplatniť sa v regiónoch s najvyššou zamestnanosťou. Pretože práve tam chýbajú zákazníci.

Ďalšou charakteristickou črtou vývoja v tejto oblasti je podstatne väčšia stabilita právnických osôb. Ich počet prakticky plynule a rovnomerne rastie, čo môže vyplývať jednak z väčšej odolnosti týchto subjektov, jednak z postupnej premeny úspešnejších fyzických osôb na právnické.

Zuzana Krútka