Politici to opäť na nás iba tak skúšajú

Realita výberu dane z príjmov právnických osôb nedokazuje hospodárske oživenie

Ministerstvo financií sa chváli, že výber dane z príjmov právnických osôb na polroka vysoko, až na 76 %, prekračuje priebežný časový plán. Najmä vicepremiér I. Mikloš týmto argumentom navodzuje atmosféru, že sa v porovnaní s vlaňajškom výrazne zlepšila finančná situácia slovenských podnikov. Tieto politicky motivované tvrdenia však nemajú oporu v realite, pretože potrebné impulzy na zlepšenie situácie stále neprichádzajú. Novela zákona o bankrotoch síce už platí, ale zatiaľ nemohla priniesť nijaké pozitívne výsledky pri ozdravení podnikovej sféry, vymáhateľnosť práva sladko spí na bode nula a súdy majú na obchodné spory v kopách nevybavených spisov niekoľkoročné termíny. Keďže vývoj ekonomiky má svoje presné pravidlá, z uvedených faktov vidno, prečo zlepšenie nemohlo nastať. Želania a slovné proklamácie politikov sú na to slabým impulzom. Rovnako i ošiaľ zo vstupu do OECD.

Výsledky pri výbere dane z príjmov právnických osôb sú teda politikmi umelo prechválené. Bežní občania problému nerozumejú, ich ešte možno vodiť za nos, ale podnikatelia si radšej mlčky myslia svoje. V najväčšej miere živnou pôdou pre takéto chválenkárstvo je prechodné obdobie po znížení sadzby tejto dane od januára 2000, ktoré zažívame práve v týchto mesiacoch. Ide o to, že na znížený tohtoročný plán výberu dane (minulý rok 27,3 mld. Sk, na tento rok 24,5 mld. Sk) sa doteraz preddavky vyberali z vyššieho základu minulého roka. Podniky teda musia odvádzať viac ako zodpovedá skutočným výsledkom a očakávanému zdaneniu. Je to známy problém prechodného obdobia, ale vláda ho vyriešila na úkor firiem a v prospech štátneho rozpočtu, keď sedem mesiacov výšku preddavkov neznížila. Jednoducho podniky musia platiť pre ne nevýhodné zvýšené preddavky a úverovať tak štát. Je to neetické. Až od 1. augusta majú podľa novely zákona o správe daní možnosť dohodnúť si s daňovým úradom platenie preddavkov inak. Podniky sa budú snažiť stlačiť výšku preddavkov. Mohli by sme povedať, že sa to prejaví zníženým výberom do štátneho rozpočtu. Podmieňovací spôsob sme však použili zámerne preto, lebo o tom, či sa tak stane, rozhodne postoj správcov dane k týmto žiadostiam. A tí zasa - ako vždy pri takýchto zásadných veciach - dostanú inštrukcie z ministerstva financií. No a keďže medzimesačne, k júlu tohto roka, sa deficit štátneho rozpočtu dramaticky prehĺbil o 9 mld. Sk, ministerstvo sotva odobrí zníženie preddavkov na daniach. Veď politikom ide predovšetkým o udržanie pozitívnych makroekonomických ukazovateľov a teda svojho dobrého imidžu. A vývoj štátneho rozpočtu je nanajvýš dôležitý ukazovateľ. Takže podnikatelia nemajú dôvod na radosť ani po novele zákona o správe daní účinnej od augusta. Nepomôže im ani § 66, podľa ktorého musia spolu so žiadosťou predložiť aj finančnú analýzu podniku. Zákon a jeho predkladatelia sa tvária, akoby tie mali byť podkladom na posudzovanie žiadostí. Je však naivné veriť tomu. V hre je oveľa viac a dôvod na zamietnutie žiadosti sa vždy nájde.

Okrem toho zvýšené priebežné plnenie plánu po siedmich mesiacoch (na 76 %) nie je úspechom aj preto, lebo celkový plánovaný objem výberu tejto dane je nižší ako minulý rok. To pri spomenutých vysokých preddavkoch stanovených na základe minuloročnej skutočnosti umelo výsledok zlepšuje. Medziročný pokles plánu je však logický, keďže sadzba dane sa znížila zo 40 na 29 % a želané oživenie podnikania v dôsledku tohto stimulu, a teda aj vyšší daňový výber možno očakávať až v najbližších rokoch. To sú známe veci. Preto je od politikov farizejské a neprezieravé chváliť sa dosiahnutými výsledkami za obdobie január až júl 2000. Príde totiž aj rok 2001 a s ním aj vratky dane. Tam sa ukáže skutočná sila slovenskej ekonomiky.

Peter Višváder