Taký zázrak

Peter Kasalovský

Je to tak, že nemáme ako pamätné dni 25. január 1688, keď sa narodil, ale ani 18. marec 1713, keď bol popravený národom milovaný 25-ročný zbojník Juraj Jánošík. Akoby už nebol všeobecne uznávaným symbolom protestu proti sociálnemu útlaku, sociálneho a národného oslobodenia. Že by bola jánošíkovská tradícia prekonaná práve na sklonku storočia?! Podľa všetkého hej, keďže nám - okrem času, božskej trpezlivosti, čo len miernej funkčnosti práva a bezpečnosti pre všetkých a povestného historického šťastia - už nič nechýba.

Zbojník, ktorý bohatým vzal a chudobným dal, nebude už práve najvhodnejším typom ľudového hrdinu a vonkoncom nie príkladom ľudských cností, výnimočnej pracovitosti a schopností pre súčasnosť. Ibaže by sme ho vnímali ako demokrata, ktorý konal v záujme väčšiny, a neobohatil sa, keďže medzi najsolventnejšou vrstvou národa sa nikdy nenachádzal rod jánošíkovský. Dokonca ani legendu o babe, ktorá mu pod nohy podhodila hrach, sa nepokúsil poopraviť vedecký výskumník - odvážlivec, ktorý by konečne vyhlásil, že išlo o zlaté guľôčky.

Vzorom pre dnešok a blízku budúcnosť by mali byť tí, ktorí dokazujú, že najširším ľudovým vrstvám je vždy čo vziať. Aj keby už nemali mať nič okrem holých častí svojich tiel, tak s porozumením prispievajú sedemročie na krehučké a zároveň nezničiteľné dno svojho štátu z rýdzeho zlata múdrosti a mnohogeneračnej práce, z ktorého si dovoľujú odrypkávať len kreátori takejto činnosti. Nebolo by to absurdné a všeobecne nebezpečné, keby na nich boli okrem zákonitého dohľadu z podsvetia povolení aj vyznávači sociálnej nespokojnosti.

Je to neuveriteľné, ale pomaly sa aj vyrovnáme s oficiálne hlásaným názorom, že väčšine obyvateľstva nemôže byť u nás lepšie skôr ako za takých pätnásť - dvadsať rokov. Celkovo iba dajakých tridsať rokov, aby sme zbadali na obzore naše nové štátne príklady a začiatok nového života! Toľká demagógia na podporu tohto názoru nemá svoju obdobu ani v minulorežimnom okiadzaní veľkých vodcov svetového proletariátu, o voľačo menších úspechov pracujúcich a generálnych tajomníkov ÚV. Je to možné len preto, že sme náchylní veriť a nekontrolovať.

V súčasnosti máme všelijaké vzory, ale Juraj Jánošík je neprístupný. Mohol by sa stať novým zdrojom infekcie a zápalového procesu, keďže sa traduje a je spísané, že jeho veľký zboj bol dôsledkom svojvoľnosti v konaní a praobyčajnej nadutosti mocipánov. Teda toho, čo až príliš pripomína dnešné pomery. V nich by to najzaujímavejšie z pôsobenia ľudového hrdinu Juraja Jánošíka nielen vystrašilo niektoré politické kruhy vrátane orientovaných ľavicovo, ale mohlo by vyprovokovať príchod nových tvárí a s ním aj podstatné zrýchlenie činnosti odstraňujúcej príčiny zboja.

Ak už pre nič iné, tak pre tých niekoľko jánošíkovských rôčkov podľa legendy, budem svätiť deň jeho narodenia aj smrti.