Budú odvádzať daň za erotické služby?

Poslanci Národnej rady SR a príslušný rezort vraj už dlhšie privierajú oči nad problémom

Skupine poslancov NR SR prešla, zatiaľ len vo vláde, novela zákona o daniach z príjmov, ktorou sa má značne rozšíriť okruh platiteľov paušálnej dane. Daň vychádza z princípu zdanenia v rozpätí od 2 do 2,5 % v závislosti od výšky príjmov ohraničených maximálne 1,5 mil. Sk. V zákone navrhujú tzv. negatívne vymedzenie živností. To znamená, že pod možnosť využívať paušálnu daň patria všetky činnosti a živnosti, ktoré nie sú uvedené v jeho prílohe. Ešte pred prijatím tejto novely vo vláde, o ktorej v konečnom dôsledku rozhodne parlament, sme sa spýtali niektorých našich zástupcov podnikateľov, ako v tejto súvislosti z vecného hľadiska vnímajú poskytovanie erotických služieb, ktorými sa príslušné dámy živia, ale dane neodvádzajú. V prílohe novely zákona - na zozname činností, z ktorých sa príjmy nemôžu zdaňovať paušálnou daňou, takáto ani podobná činnosť nie je uvedená. To znamená, že poskytovanie erotických služieb tohto druhu by mohlo podliehať plateniu paušálnej dane, ak napokon NR SR nerozhodne inak.

Podľa niektorých neoficiálnych odhadov ľudí zaoberajúcich sa napríklad vydávaním erotickej tlače, ktorí dobre poznajú na Slovensku tento „terén“, môže byť u nás

až do 100-tisíc

žien majúcich uvedenú „živnosť“. Ak by čo len polovica z nich platila paušálnu daň, a to len vo výške päťtisíc korún ročne, čo je približne denný priemerný zárobok dám pohybujúcich sa po chodníkoch alebo čakajúcich na okraji výpadovky, napríklad v Petržalke, tak do štátnej pokladnice by pribudlo ročne 250 mil. Sk(!). Aj to je síce skôr optimistický variant, ale aj polovica z tejto sumy je pekná kôpka a naše zdravotníctvo by asi vedelo, ako ju použiť…

„Ak v konečnom znení zákona hovoriacom o paušálnej dani nebude uvedené, že ženy poskytujúce erotické služby nemôžu požiadať o takúto daň, tak ju platiť môžu. Problém prostitúcie, aj keď sa štát a poslanci stále tvária akoby neexistovala, sa nevyrieši zdanením príjmov z tohto najstaršieho remesla,“ povedal nám jeden predstaviteľ podnikateľského stavu, ktorý si neželal byť menovaný. V prvom rade ide o evidenciu a dane sú až následné. „Podľa mňa sú samostatne zárobkovo činné. Ide o voľnú živnosť a oni si ju môžu urobiť. Je to otázka kontroly, či od nej niekto takúto registráciu bude požadovať.

V roku 1994 pri návrhu novely príslušného zákona bolo v ňom zakotvené aj poskytovanie takýchto služieb. Vzápätí si väčšina našich poslancov

zakryla oči

a povedala, veď to u nás nie je, a tak túto pasáž vyhodili. Keď ide o sústavnú činnosť vykonávajúcu na vlastné meno a na vlastné riziko a na účely zisku, tak je to voľná živnosť,“ vysvetľuje.

Podľa neho nič nebráni tomu, aby niekto, napríklad živnostenský úrad alebo policajti kontrolovali, či majú tieto dámy živnostenský list. Táto činnosť asi a priori vylučuje vedenie účtovníctva, „teda je to činnosť typická na platenie paušálnej dane“. Na otázku, koľko by mali platiť, keď si evidenciu oficiálne nevedú, odpovedal , že štát by im v dobrej viere mal takúto možnosť ponúknuť a možno by platili, prihlásili by sa, aby boli čisté pred zákonom, hoci by išlo asi len o symbolickú sumu. „Myslím si, že ten pocit by za to stál a štát by mal peniaze,“ dodáva. „Ak si poslanci pred týmto problémom zakrývajú oči a uši, asi večer nechodia

po Krížnej

ulici v Bratislave,“ skonštatoval na margo neriešenia tejto otázky kompetentnými orgánmi.

„Pointa je v tom, že všetko, čo nie je podľa zákona zakázané, je povolené,“ hovorí ďalší zástupca podnikateľského stavu, ktorý tiež nesúhlasil s uverejnením svojho mena, lebo „automaticky by si niekto myslel, že obchoduje s bielym mäsom, čo nie je pravda. Doteraz zákon taxatívne vymenoval činnosti, za ktoré sa platila paušálna daň. Teraz je filozofia opačná. V novele príslušného zákona by mali byť vymenované činnosti, za ktoré nemožno paušálnu daň platiť a poskytovanie erotických služieb v nich s najväčšou pravdepodobnosťou nebude.“

Podľa jedného z poslancov NR SR „ak príslušná pracovníčka príde na živnostenské oddelenie a požiada o voľnú živnosť a nie je negatívne vymedzená v prílohe, tak automaticky sa to na ňu vzťahuje“. V prvom rade by však k tejto otázke mali podľa neho zaujať stanovisko lekári a hygienici. „Mať tieto veci

pod kontrolou

je tiež pozitívne,“ dodal. Poslanec je toho názoru, že na problém neplatenia daní pracovníčkami tohto „slobodného“ povolania nemusí parlament reagovať zmenou nejakej legislatívy. Ako povedal, konať by malo Ministerstvo vnútra SR, „lebo ide o jeho vnútornú záležitosť“. Pod tento rezort patria tak policajti, ako aj živnostenské odbory. „Len treba, aby príslušné zložky začali tlačiť na to, aby sa takáto činnosť v rámci voľných živností certifikovala prostredníctvom živnostenského listu.“

Andrej Pokojný